Ešte nedávno ruské tajné služby vyzývali občanov, aby iniciatívne oznamovali, keď sa v ich okolí objaví podozrivá osoba, aby udávali svojich susedov a informovali o všetkom, čo sa v ich ulici deje.
Kampaň, ktorá mala za cieľ zvýšiť bdelosť ľudí a efektívnosť spolupráce tajných služieb s verejnosťou, začala bezprostredne po explózii moskovských činžiakových domov v roku 1999. V rámci boja s terorizmom sa mali z občanov stať informátori - dobrovoľníci.
Lenže ani šéfovia Federálnej služby bezpečnosti (FSB) zrejme nečakali, akej udavačskej aktivity sú ľudia schopní. Vo všetkých veľkých mestách boli otvorené špeciálne podateľne a telefónne „horúce linky“. V Moskve, kde takýchto kancelárií s „otvorenými dverami“ bolo 680, sa dokonca objavili plagáty s prosbou „volať, pokiaľ je vám niekto podozrivý“.
Okrem toho bolo zaangažované veľké množstvo dobrovoľníkov - milicionárov, ktorí s páskou na rukáve a prísnym výrazom v tvári chodili po svojej štvrti a ako im vo FSB radili, „mali oči otvorené“.
Informátori, ktorým sa v dobách komunistickej totality nehovorilo inak než „stukači“, razom zásobovali tajných agentov tak, že tí nemali čas teroristov a iných zločincov skutočne vystopovať a polapiť.
Veľmi rýchlo sa však ukázalo, že vyše 90 percent telefonátov bolo úplne nepoužiteľných. Išlo o výmysly, falošné udania, o vybavovanie si účtov medzi susedmi alebo manželmi.
Udáva každý každého
Riaditeľ FSB Nikolaj Patrušev preto vydal novú inštrukciu o zmenách práce s občanmi a určil napríklad, ako zapisovať volajúcich, ako preverovať, či nejde o klamárov alebo psychicky narušených jedincov.
Niekedy však nešlo ani o jednu z uvedených kategórií. Veľmi často totiž špecialistom na tie najrafinovanejšie zločiny volali dôchodcovia a udávali pracovníkov komunálnych služieb, že sú hrubí na staršie pokolenie, alebo, že radnica chce zase viac peňazí za elektrinu.
Veľmi populárne sú sťažnosti na zdravotné sestry či lekárov, ktorí však, až na výnimky, do kompetencie FSB zatiaľ nepatria.
Tajné služby boli zavalené, a pretože do prijatia novej inštrukcie museli každý telefonát nielen prešetriť, ale aj zriadiť nápravu, odovzdávali prípady často nakoniec tým, na ktorých sa sťažovali. Teraz Patrušev zaviedol prísny zákaz preposielania sťažností na úrady, ktoré sa ukázali byť tŕňom v očiach ruských občanov.
Nové pravidlá sa týkajú aj udaní bez uvedenia akýchkoľvek mien, či takých, ktoré obsahujú hrubé, vulgárne slová. Podstata oznámenia v týchto prípadoch bude prešetrená, ale sťažovateľ od FSB nedostane žiadne vyrozumenie.
Anonymné udavačstvo bolo zakázané Najvyšším sovietom ZSSR už v roku 1988. S nástupom terorizmu a pod zámienkou boja s ním je už zase možné, aby sused zničil suseda len preto, že si po večeroch hlasne pospevuje.
