V poslednom období na Slovensku narastá počet zmiešaných domácnosti, v ktorých každý rodič pochádza z iného jazykového prostredia. Odborníci aj rodičia s osobnými skúsenosťami sa zhodujú v tom, že každý rodič by mal s dieťaťom hovoriť svojím jazykom už od jeho narodenia.
"Je to prirodzené a dieťa sa naučí rozlišovať, že s otcom hovorí v jednom jazyku a s mamou v druhom. Občas sa mu síce môžu pliesť pojmy, to však nie je chyba, jeho vývin to nespomalí. Práve naopak, zistilo sa, že deti vedia rýchlejšie a pohotovejšie prepínať jazykové kódy, rozširuje to ich slovnú zásobu a aj poznanie kultúr," hovorí psychologička Eva Farkašová.
Rakúsko-anglická rodina v Bratislave
Rakúsko-anglická rodina Anne Pritchard-Smith, ktorá je riaditeľkou Österreich Institutu, žije už piaty rok v Bratislave. Manželia Smithovci majú dve dcéry, päť a polročnú Sarah a 19-mesačnú Elizabeth. "V zmiešanej rodine musia platiť pravidlá, aby deti nemali v jazykoch chaos. Musí platiť zásada, že s mamou sa hovorí v jej jazyku a s otcom v jeho. Rodičia by však mali vedieť aspoň pasívne aj jazyk toho druhého partnera, aby neboli vylúčení z rozhovorov s deťmi. Bolo by nepríjemné, keby otec ani netušil, o čom sa baví mama s dcérou," hovorí pani Smith.
A ako to teda vyzerá u nich doma? Sarah s otcom hovorí po anglicky, s mamou po nemecky, so slovenskou opatrovateľkou po nemecky a po slovensky, pokúša sa o to aj na ihrisku medzi slovenskými deťmi. Maličká Elizabeth sa ešte len púšťa hovoriť. Všetci traja navzájom komunikujú v angličtine. Sarah sa s mladšou sestričkou baví v oboch jazykoch, závisí to od toho, ktorý z rodičov je práve prítomný.
Podľa pani Smithovej deti, ktoré vyrastajú v dvoj- či trojjazyčnom prostredí sa musia naučiť aj to, kedy ktorý jazyk používať. Podstatné je však to, aby pochopili, že oba jazyky, v ktorých hovoria s rodičmi, sú pre ne rovnocenné.
Mama Slovenka, otec Francúz
Darina De Jaegher je Slovenka, jej manžel Francúz. Prvý syn, dnes deväťročný Jakub, sa narodil na Slovensku, druhý, štvorročný Hadrien vo Francúzsku. Pre pracovné povinnosti rodina žije striedavo na Slovensku aj vo Francúzsku, ba istý čas aj v Maďarsku.
"Prvé slová naši synovia povedali v tom jazyku, kde sme práve žili. Jakub po slovensky, Hadrien po francúzsky," hovorí Darina De Jaegher. Aj keď sa otec rodiny už niečo zo slovenčiny naučil a mama zase ovláda francúzštinu, s deťmi sa bavia zásadne vo svojich rodných jazykoch. Výhoda bola aj v tom, že deti boli odmalička v priamom kontakte s oboma starými rodičmi. "Synovia jazyky nemiešajú, nemajú s tým problém. Teraz žijeme na Slovensku, a tak hovoria po slovensky, ale na prázdninách u starých rodičov vo Francúzsku bez problémov prechádzajú do francúzštiny."
Starší Jakub žil vo francúzskom prostredí dlhšie, chodil tam do materskej školy aj do prvej triedy. Po návrate do Bratislavy sa však bez problémov zaradil medzi slovenských rovesníkov v základnej škole. "Síce ešte dva mesiace trvalo, kým sa zbavil francúzskeho prízvuku, občas hľadal ten správny výraz," spomína mama.
Malý Hadrien žil vo Francúzsku rok a pol. Keď sa púšťal hovoriť, už bola rodina na Slovensku. V materskej škole dnes hovorí plynne po slovensky, s otcom doma po francúzsky. Bratia sa medzi sebou väčšinou bavia po slovensky, zato rozprávky pozerajú v oboch jazykoch.
"Synovia sa oba jazyky naučili používať podľa prostredia, víťazí ten, ktorým hovorí väčšina," dopĺňa mama. (or)
