Jacques Chirac je chytré a arogantné politické zviera. Vplyv Tonyho Blaira je menší, ako vytvára jeho okolie, a Gerhard Schröder bol prekapivo tichý a bez záujmu o zákulisné vyjednávanie. Takto sa správajú v Bruseli najsilnejší lídri Únie.
Ich vplyv a záujem o európske témy zisťoval Švédsky inštitút pre európske štúdie. Analytici oslovili premiérov, ministrov a diplomatov, ktorí poprezrádzali zaujímavé informácie.
Najskôr medzi sebou
Napriek rozšíreniu Európskej únie zostal veľkým štátom hlavný vplyv na chod spoločenstva. Traja „sloni“ - Francúzsko, Británia a Nemecko si ho dokonca zvýšili. Podľa švédskej štúdie sa najprv snažia dohodnúť medzi sebou a potom ľahko valcujú menšie štáty.
„V starých časoch sme sa stretli a hovorili o veciach. Teraz premiéri trávia veľa času na telefóne s kolegami - je to vytváranie strategických kontaktov,“ tvrdí dánsky expremiér Poul Nyrup Rasmussen.
Talianom naopak nepomáha ani ich veľkosť a v únii zďaleka nevyužívajú svoj potenciál. Môže za to nestála domáca politická scéna, časté výmeny vlád a v minulosti aj nepredvídateľnosť vtipkára Silvia Berlusconiho. „Dnes sa zdá, že Taliansko je niekedy na okraji. Španielsko sa ho snaží nahradiť, ale neúspešne. Poľsko bude musieť pripustiť, že nie je súčasťou veľkých štátov,“ hovorí jeden z oslovených politikov.
Európski premiéri sa stretávajú štyrikrát do roka a všetci majú podľa pravidiel rovnocenné postavenie. Skutočnosť je trochu iná. „Luxembursko môže využiť veto raz za desaťročie. Británia raz za týždeň,“ cituje štúdia jedného z premiérov.
Pomáha žoviálnosť
Malým štátom môže pomocť charizma ich lídra. Napríklad luxemburský premiér Juncker (na snímke REUTERS) šéfuje polmiliónovému štátu, ale jeho vplyv sa môže rovnať desaťmiliónovému národu. „To platí na 150 percent. Fundované vystupovanie, osobný šarm, žoviálne rozhovory v kuloároch zvyšujú možnosti politika presadiť svoje záujmy,“ povedal SME exminister slovenskej diplomacie Eduard Kukan.
Malým krajinám môže veľmi pomôcť polročné predsedníctvo, počas ktorého dostanú zriedkavú šancu určovať agendu a ukázať svoje schopnosti.
V špeciálnych témach však aj menšie štáty môžu presadiť svoje - napríklad Škandinávia pri zamestnanosti, rodovej rovnosti a ochrane životného prostredia. Nováčikovia ako Poľsko či Pobaltské štáty majú zasa silné slovo pri postoji únie voči Ukrajine či Rusku. Slovensko zase spolu s Írmi a Britmi ostro bojovalo proti harmonizácií daní. „S Angličanmi sme mali privilegované vzťahy. Napríklad pri daniach prišli individuálne za nami. Tam bolo jasné, že by nepochodili u Nemcov a Francúzov,“ hovorí Eduard Kukan.
Dôležité sú aj koalície. Visegrád, Benelux či Škandinávia sa dlhodobo snažia presadzovať spoločné záujmy. Aj to má však svoje medze a bežné sú tzv. ad-hoc koalície. Slováci či Česi majú tradične iný názor na reformu farmárskych dotácií ako agrárne Poľsko.
