Pred necelými dvoma mesiacmi sa Stano Dančiak v rozhovore pre Víkend vyjadril, že sa mu teraz veľmi dobre hrá, ale jeho hranie je iné, zložitejšie. Musí sa oveľa viac sústreďovať, kým sa postaví pred divákov. Život mu komplikuje zdravotný stav - k cukrovke sa pridružil problém so zrakom. Bez sprievodu manželky či kolegov sa z miesta nepohne, lebo nevidí.
S nepríjemným hendikepom sa začal pasovať ako hlavná postava divadelnej hry Ja, Feuerbach. Jej autorom je žijúci nemecký dramatik Tankred Dorst, ktorý na Slovensku nie je neznámy, dokonca ako osobný priateľ divadelného režiséra Martina Porubjaka už viackrát navštívil Bratislavu. V slovenských divadlách sa už hrali jeho hry Fernando Krapp mi napísal list a Merlin. Hru Ja, Feuerbach napísal pred viac ako pätnástimi rokmi. „Je to text, ktorý v nemeckých divadlách inscenujú často vtedy, keď chcú vzdať hold hercovi, ktorý sa lúči s aktívnym pôsobením na divadelných doskách,“ hovorí dramaturgička a prekladateľka hry Svetlana Waradzinová. Bez ohľadu na tento nemecký zvyk považuje režisér Jakub Nvota tento titul za veľmi konkrétny a živý. „Robíme ho s ľuďmi, ktorí pri divadle sú a zostávajú,“ hovorí. „Text ponúka príležitosť nahliadnuť na životnú realitu cez svet divadla. Je o hľadaní hraníc normálnosti. Ťažko v dnešných mediálnych časoch povedať, čo je alebo nie je hra, čo je alebo nie je šialenstvo.“
Buďme trochu konkrétnejší: hra rozpráva príbeh staršieho herca, ktorý sa po rokoch strávených na psychiatrii vracia späť na divadelné dosky. Po Dančiakovom boku si v ňom zahrajú Marta Rašlová, Katarína Petráňová, študenti z konzervatória či Kamil Mikulčík, ktorý je zároveň i autorom komponovanej hudby.
„S psychiatriou nemám skúsenosti, nič podobné som ešte nehral,“ hovorí Stano Dančiak, ktorý považuje svoju úlohu za psychicky veľmi náročnú, navyše, text sa musel učiť počúvaním, nie čítaním, a je nútený vnímať aj operatívne zmeny v texte inak ako predtým.
Hoci vraví, že sa na hre pracovalo pokojne a „neboli nervičky“, ťažko sa mu o svojej postave rozpráva, lebo si teraz viac uvedomuje, ako veľmi záleží na tom, či divák uvidí, začuje a pocíti to, čo do nej chcel vložiť. „Potreboval som viac spoznať ľudí, ktorí sú do istej miery psychicky narušení. Ich myslenie môže byť obsiahnuté v texte, ale to nie je všetko, čo postava potrebuje,“ povedal pre SME.
Na popud režiséra sa na realizácii inscenácie podieľala aj psychologička Mária Krýslová, aby poradila pri výstižných prejavoch správania.
“Moja práca sa začína pri 'čítaní' alebo odkrývaní dramatického textu, pri hľadaní koncepcie hry, ktorá by mohla mať zmysel pre súčasného diváka, či pri pátraní v motivácii postáv. Výsledok spolupráce vzniká v inšpiratívnom dialógu,“ vysvetľuje, a dodáva: „Pán Dančiak nám udelil lekciu. Pokora a ľudská statočnosť, s akou sa na javisku borí so svojou zrakovou indispozíciou, vzbudzuje obdiv a hlbokú úctu.“
Dorst napísal Feuerbacha v tandeme so svojou manželkou Ursulou Ehlerovou. Text sa považuje za jeden z najkrajších o divadle. A divákom ostáva čakať, či hlavná úloha Stana Dančiaka v Nvotovej inscenácii bude taká životná, ako ju autor hry predurčil.
