Žiť tak v záhrade ako starí Gréci. Zaspávať pod hviezdami na pohodlnom lôžku pri speve cikád a zobúdzať sa na úsvite, keď vánok od mora prinesie na zelené vŕšky vlhký vzduch voňajúci soľou a hravo zvlní šepotajúce strapce wistérií. Alebo len tak bosky prejsť po dlaždiciach zohriatych ranným slnkom a stúpiť do mäkkej orosenej trávy, ktorá šteklí na chodidlách.
A potom popod olivovník, ktorý bude za poludňajšej páľavy poskytovať tieň, vyjsť k tuho voňajúcim záhonom kvetov a odtrhnúť si karmínovo červený pomaranč.
Nie je to až také nereálne akoby sa zdalo. Schopný záhradník dokáže vypestovať už aj u nás donedávna exotické plody a, pritom, ako sa subtropická klíma plazí z roka na rok vyššie, môžeme očakávať, že u nás nájdu domov aj iné rastliny donedávna typické pre Stredomorie. Len to more nemáme, pretože sa zatiaľ nikto nechytil drobného slovenského plánu na vytvorenie vlastného mora, o ktorom kedysi snívali Lasica a Satinský (keby sa slovenským turistom nelenilo a každý by doniesol z dovolenky hoci len fľašku morskej vody, už sme ho mohli mať).
Takýto bukolický obraz je nepatričný skôr z hľadiska životného štýlu, pretože v dnešnej strednej Európe môžeme otvoriť zmysly pomalému vychutnávaniu života zrejme až v penzijnom veku. A vtedy už na také veci asi nebude dostatok priestoru; keď v záhrade štyrikrát štyri metre odhrniete vetvičky kvitnúcej jablone, naskytne sa vám nanajvýš pohľad na susedov najmodernejší kompostovač z Baumaxu, alebo dva metre vysoký múr vyskladaný z tvárnic dokonale pripomínajúci pieskovec.
A kto by si vôbec spomenul na jabloň - dnes je i tak väčšina záhrad akýmsi hybridom medzi škôlkou okrasných drevín a zeleňou letných terás mestských kaviarničiek. Záhradní architekti vám na pozemku veľkosti pánskej vreckovky naplánujú umne zvlnený pás kríkov, do toho napicháte zopár lampášikov na solárne batérie, na stĺpiky oplotenia zavesíte dva kvetináče previsnutých petúnií millionbells v širokom farebnom spektre a je to vybavené. Ovocie ani zeleninu už takmer v záhradách nevidieť a tak by si starý Grék pre pomaranč alebo jablko musel zabehnúť do hypermarketu.
Nuž čo, čas nezadržateľne kráča vpred a každá doba ponúka iné ovocie. Ale predsa - žiť tak v záhrade ako starí Gréci a nerušene vychutnávať harmóniu tvarov, zvukov a vôní...
Mona Gáliková
