Na jednej strane multiplexové pomníky známeho hesla Sex, drogy a rokenrol, na druhej portréty menej známych, no originálnych postáv súčasnej scény. Niekoľko takýchto dokumentov ponúkla v rámci špeciálnej sekcie prehliadka Febiofest, ktorá sa konala pred niekoľkými dňami. Žiaľ, len jej pražská časť.
Večné deti a „iné“ hviezdy
Asi najväčší divácky záujem bol o snímku Eternal Children (Večné deti). Holandský režisér David Kleijwegt pred kameru postavil novú vlnu pesničkárov, ktorá sa vynorila koncom milénia, a kritici ju nálepkujú slovami freak folk alebo new weird America. Sesterské duo CocoRosie, speváka s anjelským hlasom Antonyho Hegartyho, novodobého hipisáka Devendra Banharta alebo šesťdesiatničku Vashti Bunyanovú, ktorá chytila druhý dych po dobrovoľnej tridsaťročnej pauze.
Títo všetci v reakcii na pretechnizovaný svet prišli s osobnými pesničkami, vychádzajúcimi z folku či šansónu, a akustickými nástrojmi. Inakosť či presnejšie povedané prirodzenosť ich hudby oslovuje čoraz väčšie publikum, clivé melódie Antonymu už napríklad vyniesli aj prestížnu Mercury Music Prize.
Kým nahrávky Antonyho zoženiete aj u nás, ostatných spomínaných jedine cez internet. Česi však okrem filmu privezú aj dve z jeho hlavných postáv naživo – CocoRosie si zahrajú v pražskom divadle Archa 12. júla (lístky už sa predávajú).
Febiofest okrem Večných detí ešte ponúkol aj dokumenty o skupinách The Police a Pixies, pohľad do zákulisia newyorského No Fun festu prezentujúceho hviezdy hardcoru a noise music, fínsky pesničkársky underground sústredený okolo vydavateľstva Fonal records (ten sme zase mohli nedávno zažiť v Bratislave).
(Ne)známy príbeh
Aj v denníku SME sa už niekoľkokrát skloňovala kauza okolo Dixie Chicks. Jedna z najpopulárnejších country skupín prišla takmer o polovicu amerického publika, keď jej speváčka Natalie Maines z pódia v Londýne vyhlásila, že sa hanbia za prezidenta Busha.
Dokument s názvom Shut Up And Sing (Čuš a spievaj) ukazuje práve toto pacifistické gesto, ktoré vzniklo v čase vojny s Irakom a následné reakcie médií, bežných ľudí, ale najmä hudobníčok. Vidíte ich, ako sú sprvu zaskočené a zvažujú, no potom sa pustia do veľkého súboja za slobodu prejavu.
Hoci ide o skupinu, ktorá na posledných Grammy získala päť sošiek, ani to nestačilo našim distribútorom. V ich plánoch tento a ani žiaden z ostatných spomínaných filmov (zatiaľ?) nefiguruje.
Ak teda niečo zo spomínaných vecí uvidíme v slovenských kinách, tak pravdepodobne iba na festivaloch. Alebo si musíte zájsť do Rakúska či využiť internet.
