Časopis v časopise. Alebo tiež medzinárodná výmena literatúr a literárnych časopisov, na ktorej sa zúčastňuje aj slovenský Romboid.
Práve jeho aktuálne vydanie s dôvetkom Plus je venované chorvátskemu časopisu Quorum a čiernohorskému Ars. Quorum pritom predstavil slovenskú literatúru čitateľom už v roku 2004, Ars len nedávno, na prelome minulého a aktuálneho roka.
Vďaka tomuto projektu, za ktorým stoja Primož a Stanislava Repar, môže literatúra putovať po Európe a priblížiť čitateľom svoje národné špecifiká. Putovať oveľa jednoduchšie ako jej autori, lebo na rozdiel od nich nepotrebuje víza. Ak, tak jedine víza vkusu.
Projekt, do ktorého sú zapojené literárne periodiká z Visegrádskej štvorky, Rakúska, Chorvátska, Británie či Litvy, prišli do Bratislavy v minulých dňoch predstaviť práve zástupcovia chorvátskej literatúra okolo časopisu Quorum.
Časopis v časopise je tiež dôkazom, že situácia slovenskej literatúry vôbec nie je špecifická. S podobnými problémami totiž zápasia aj literatúry iných štátov. Teda s ignorovaním širšou verejnosťou, nedostatkom financií či z toho prameniacim nezáujmom samotných autorov.
„Naša krajina je porovnateľná s tou vašou,“ hovorí chorvátsky spisovateľ Senko Karuza. „Sú to malé krajiny, malý trh a malé náklady kníh. A kniha sa stala tovarom, ktorý má čoraz menšiu podporu.“
Následkom tohto stavu sú najmä existenčné problémy rôznych literárnych periodík. Niektoré tak svoju činnosť utlmujú a ich účasť v projekte sa prakticky končí, naopak, mnohé iné sa do projektu hlásia. „Tento projekt posilňuje, konfrontuje literárne hodnoty a umožňuje, aby sme sa spoznali v tej najčerstvejšej, najživšej podobe,“ hovorí pre SME Stanislava Repar. Navyše, vytvára tak dôležitý pocit spolupatričnosti.
„Nezárobková literatúra nemá nikde na ružiach ustlaté, ale časopisy stále zostávajú tými gravitačnými jadrami literárneho i kultúrneho pohybu, vyhľadávajú živé a spoločné témy aby mapovali tento náš spoločný priestor.“
Nedostatok prostriedkov je podľa Stanislavy Reparovej iba dôsledkom, nie príčinou. „Ak časopis nemá podporu vlastnej krajiny, je to signál, že jej predstavitelia, možno aj kultúrne elity, nerozumejú sebe samým, svojmu smerovaniu, svojej identite.“ Podľa nej je pôvodná literárna tvorba oblasťou, v ktorej nemožno uplatňovať čistý ekonomický model.
„Myslím si, že tento nápad je zriedkavou možnosťou dozvedieť sa niečo o literatúrach, ktoré sú nám geograficky blízke, ale inak o nich nevieme takmer vôbec nič,“ podotýka na záver literárny publicista Dado Nagy. „Komunikácia prostredníctvom časopisov je asi jediná šanca ukázať, ako máme k sebe blízko a akí sme rozdielni.“
