Nedávno sa opäť konal Lipský knižný veľtrh. Predstavte si päť futbalových štadiónov plných kníh aj ľudí a zhruba viete, o čom je reč. Nájsť v chaose obrovských hál miesto, kde sa človek ocitne bez knižiek a na chvíľu si oddýchne, je takmer nemožné. Ak nepoznáte Café Stredná Európa, kde človeka nič neruší, pretože väčšina pripravovaných podujatí sa z rôznych dôvodov nekoná.

Za stolom sa občas ukážu spisovatelia/-ľky s nevysloviteľnými menami ako Eszteterezhaazy, Togarukuczszuck alebo Howohovreztki, no nenechajte sa nimi vyviesť z miery. Pozvaný autor sa pokúsi prehovoriť, zarecitovať báseň alebo prečítať prózu, no keďže mikrofóny beztak nefungujú, jeho hlas pri driemaní alebo pri spánku nevyrušuje, splynie s ruchom hál a po chvíli zanikne. Mätúco pôsobí niekedy na ľudí slovo Café v názve, ktoré zvádza k dojmu, že ide, nebodaj, o kaviareň európskeho typu. Vo vzduchu sa však, žiaľ, nešíri vôňa pražených zŕn, ale pach chemickej dezinfekcie zo susedného stánku - z WC.

Stáva sa, že sa tam zhromaždia traja-štyria podozrivo dobre oblečení návštevníci. Pravdepodobne ide o veľvyslanca niektorej miniatúrnej a nepochopiteľnej východoeurópskej krajiny s jeho suitou, ktorí sa snažia vytvoriť dojem, že na podujatie predsa len prišli nejakí diváci. Ak tam práve sedíte, okamžite vás odfotia a zarátajú ako účastníka do štatistiky, takže vykonáte dobrý skutok. Navyše máte vysokú šancu, že vzápätí dostanete za odmenu výdatnú dávku silného alkoholického nápoja čudnej farby a vône, ktorý je vo väčšine krajín sveta zakázaný. Skoro určite si v priebehu nasledujúcich piatich minút s ambasádorom potykáte.

Treba priznať, že záruka pokoja nie je ani v tomto stánku stopercentná. Zvlášť sa oplatí zájsť na dobre utajené miesto v čase, keď sa mala konať nejaká akože kultúrna akcia, ale nestalo sa tak. Vtedy sa medzi zodpovednými osobami z ministerstiev kultúry rozpúta zábavná hádka, kto zapríčinil, že neprišlo publikum. Dôvody sa hľadajú priam konšpiračne - z nepriateľského sprisahania sa navzájom obviňujú susedné krajiny.

Keď som blúdil pomedzi masy titulov a hľadal som Café Stredná Európa, spomenul som si na hrdinu Musilovho románu Muž bez vlastností, ktorý sa vydesil pri návšteve knižnice. „Ako sa v toľkých knihách vôbec dokážete zorientovať?" spýtal sa.

Knihovník mu odpovedal: „To vám, samozrejme, môžem prezradiť: pretože som ani jednu nečítal!"