Práve Sarkozy prišiel pred rozšírením v roku 2004 s nápadom, že by sa novým štátom, ktoré majú nízke dane, mali zoškrtať európske dotácie. Bolo to v čase, keď západné noviny s obdivom písali o slovenských ekonomických reformách a devätnásťpercentnej rovnej dani. Sarkozymu išlo o populistický odkaz francúzskym daňovým poplatníkom a vec čoskoro vyšumela. Hoci je dodnes možné od nemeckých alebo francúzskych politikov počuť rovnaký nápad, od slov k činom sa nikdy neprešlo. Nováčikovia si zaistili eurodotácie na nasledujúcich sedem rokov.
A to je dobre. Bruselské dotácie a priame dane sú dve rôzne veci. Prvá slúži na to, aby sa nové štáty vyšvihli na úroveň starých. Ak majú mať všetky väčšie obce na Slovensku povinne čistiarne odpadových vôd alebo má cez ich územie viesť transeurópska železnica, je v poriadku, ak sa na to prispeje zo spoločného balíka. Nízke dane sú zdravé a ekonomiku stavajú na nohy oveľa viac a oveľa rýchlejšie než šeky z Bruselu. Známy je príbeh Írska. Ak Česko, Slovensko a ďalšie krajiny odolajú rétorike Sarkozyho štýlu, prispejú k tlaku na to, aby sa znížili dane aj inde. Ocení to predovšetkým Sarkozy, ktorý Francúzom sľubuje hospodársku revolúciu. Slovenský či nový český príbeh ako keby našiel.
