BRATISLAVA. Jeden z najlepších spôsobov, ako sa v budúcnosti vyhnúť nedostatku peňazí v dôchodkovom systéme, je nemeniť druhý pilier. Myslí si to nielen väčšina ekonómov, ale aj vláda. Prínos druhého piliera pre znižovanie deficitu uznala vláda v konvergenčnom programe a ministerstvo práce v najnovšej analýze penzií.
Na druhej strane sa premiér Fico a ministerka práce Tomanová usilujú o zoslabenie druhého piliera, a to nielen cez snahu zaviesť do sporenia na penziu dobrovoľnosť vstupu. Ministerka v tej spomínanej analýze pripúšťa aj možnosť, že odvody do druhého piliera klesnú, hoci premiér nedávno túto možnosť vylúčil.
V konvergenčnom programe, ktorý na konci minulého roka schválila vláda a predložila do Európskej komisie, sa uvádza, že zavedenie druhého piliera síce v súčasnosti znížilo príjmy verejných financií, ale zároveň znížilo aj verejné výdavky na starobné dôchodky v budúcnosti. „Inak povedané, keby nebol druhý pilier zavedený, v roku 2050 by sa museli verejné financie vyrovnať s nárastom deficitu nie iba o 9,3 percenta, ale až o 11,7 percenta HDP,“ píše sa v konvergenčnom programe.
Aj Tomanová v analýze zhodne s týmto názorom tvrdí, že bez zavedenia druhého piliera by bilancia dôchodkového systému „vykazovala v dlhodobom horizonte výrazné deficity, a ich nahromadenie by sa v budúcnosti stalo výrazným ekonomickým bremenom s rozsiahlymi negatívnymi dopadmi na celkový ekonomický rast“.
Návrhy na oslabovanie druhého piliera ekonómovia hodnotia negatívne. Vláda to nerobí iba preto, že chce znížiť náklady na dôchodkový systém. Snaží sa tým najmä získať peniaze na plnenie svojich predvolebných sľubov. Ak by totiž klesla suma peňazí, ktorá ide do druhého piliera na starobné sporenie, mohol by Ficov kabinet použiť peniaze na to, čo sa mu páči bez toho, aby sa zvýšil celkový deficit verejných financií a ohrozilo plnenie jedného z kritérií pre zavedenie eura.
„Opatrenia, ktoré posilňujú prvý pilier a idú na úkor sporenia na penziu, majú krátkodobý pozitívny dosah, ale nesú veľké náklady do budúcnosti, lebo štát v konečnom dôsledku bude musieť zaplatiť oveľa viac, ako získa,“ povedal analytik Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian.
Súčasný výpadok peňazí, ktoré Sociálna poisťovňa posiela do dôchodkových správcovských spoločností, môže vláda podľa ekonómov bez väčších problémov financovať cez verejný dlh. „Ak neuvažujú s privatizačnými príjmami, ostáva jedine dlhové financovanie, či už cez predávanie dlhopisov bankám, alebo aj obyvateľstvu,“ povedal analytik UniBanky Viliam Pätoprstý.
