Nikdy neboli tresty za požívanie, výrobu a predaj alkoholu prísnejšie než za vlády talibov v Afganistane. Hrozilo bičovanie, verejné zahanbenie, sťatie končatiny. Napriek tomu sa i vtedy pilo, i keď väčšina Afgancov bola a je skalnými abstinentmi.
Pre „neposlušnú“ menšinu však hlavne Afganky podomácky vyrábali skvelý a veľmi silný nápoj z hrozienok, známy ako „hrozienkovica“, po ktorej je obrovský dopyt. Priezračná tekutina sa prenášala v malom množstve v igelitových vrecúškach a často slúžila aj ako úplatok pre príslušníkov náboženskej polície, ktorí mali na dodržiavanie prohibície dohliadať.
Vynaliezaví Afganci
Prohibícia platí v Afganistane a v susednom Pakistane a Iráne dodnes. V normálnom obchode si možno kúpiť maximálne alkoholické pivo. S príchodom cudzincov do Afganistanu, predovšetkým zahraničných vojakov, sa však objavil rozmanitý alkohol. I keď afganské duchovenstvo požadovalo zo začiatku úplný zákaz i pre cudzincov, presadiť sa to nepodarilo.
V Kábule je jeden veľký obchod, kde pri vchode musí návštevník predložiť pas. Pokiaľ vlastní afganské dokumenty, dovnútra ho nevpustia. Regály plné alkoholu sú určené len pre cudzincov. Afganci si musia nájsť svojho „dodávateľa“ z radov zahraničných humanitárnych pracovníkov či vojakov.
I v susednom, veľmi religióznom Pakistane sa oficiálne ctí odkaz Proroka Mohammeda, ale napriek tomu sa pomerne často stane, že „neposlušní“ moslimovia dokonca zomrú na otravu nekvalitným, podomácky vyrobeným alkoholom.
Alkohol je horší ako ópium
V oboch krajinách je alkohol na rozdiel od drog prijímaný ako niečo zakázané a „špinavé“, odporujúce svätej knihe Koránu. I keď sú, samozrejme, i drogy oficiálne zakázané, spoločenská tolerancia k narkomanom, najmä tradičným fajčiarom ópia, je vysoká. Opilci to majú ťažšie. Tými verejnosť pohŕda. Napriek tomu OSN zistila, že alkoholizmus je za užívaním drog hneď na druhom mieste medzi „nešvármi“ moslimov v Pakistane.
Stredoázijské islamské štáty ako Tadžikistan či Uzbekistan, zaplavené ruskou vodkou a svetskými zákonmi, sú dnes rajom pre moslimov, ktorí nechcú žiť podľa noriem šaríi. Sem–tam si však môžu zaskočiť do mešity a odmodliť si svoje hriechy. Oboje, mešít i vodiek je v týchto islamských krajinách dostatok.
Autor: Agentúra Epicentrum
