Bukovčanovu Slučku pre dvoch alebo Domácu šibenicu uviedli po prvý raz na Malej scéne SND v roku 1971. Hoci hra patrí k najkvalitnejším textom našej dramatiky, na profesionálnych javiskách sa hráva zriedkavo. Na pozadí reálií 50. rokov v nej autor analyzuje zbabelosť a egoizmus obyčajného človeka.
Správca liečivého prameňa Adam Greško sa skrýva na povale svojho domu pred neočakávanou životnou situáciou. Dobové ukotvenie aj v čase vzniku hry slúžilo autorovi len ako nepriamy zdroj motívov. Viac ho zaujímala topografia konania troch hrdinov modelovej situácie, ktorých okolnosti splietli do vzťahového trojuholníka.
Pravdepodobne z obavy o zrozumiteľnosť reálií, režisér Štefan Korenči text mierne upravil. Bezvýznamný správca sa zmenil na sudcu skrývajúceho sa pred pomstou mafiána, ktorého odsúdil. Tento posun nepriniesol podstatné benefity. Strach pred spoločenským systémom je hlbšej povahy ako strach z mafiána, hoci mafia je súčasťou našej reality.
Podstata Bukovčanovho textu spočíva v rozohrávaní vzťahového trojuholníka Greška, jeho starnúcej manželky Evy a jej milenca Doda, nie v rekonštrukcii absurdností 50. rokov.
Slučka pre dvoch je nevšednou príležitosťou pre troch hercov. Predovšetkým Vladimír Jedľovský využil v starnúcom zbabelcovi Greškovi celú škálu svojich hereckých daností i skúseností. Umne balansuje na hrane medzi realitou a snom. V nepodstatných situáciách je rozhodný, v otvorených konfliktoch s protihráčmi uniká akoby do ulity. Mení rytmus a intonácie, jeho gestá sú raz plné rozhodnosti, inokedy sa odovzdáva situáciám.
Pre Dana Heribana je Dodo doteraz asi najväčšia herecká príležitosť. V Jedľovskom nachádza vynikajúceho partnera, a preto sa môže plne sústrediť na detailné rozrývanie svojho hrdinu. Spočiatku je tajomne suverénny, strata istoty ho vedie k hystérii. Treťotriedny seladón je v Heribanovom podaní rozhodným mužom iba za istých okolností.
Menej plasticky na premiére vyznela Eva Táne Kulíškovej. Herečka sa príliš sústredila na logiku a vecnosť konania a vyhla sa strhujúcejším emocionálnym polohám. Na konci predstavenia potom prestáva ladiť s partnermi. Akoby jedine Eva bola manipulátorkou tohto bizarného vzťahového prepletenca.
Autor: Oleg Dlouhý Autor je teatrológ, publicista
