edá s rozvahou, nad otázkami sa stále dokáže zamýšľať, i keď je zrejmé, že má za sebou stovky rozhovorov.
Na Slovensku sa premietali všetky filmy, na ktorých ste spolu s Krzysztofom Kieślowským pracovali. Enormný úspech tu mali Tri farby a Dvojaký život Veroniky. Ako si to vysvetľujete?
„Neviem. V tom filme je tajomstvo. Silná pozitívna reakcia bola medzi 20-, 30-ročnými ľuďmi aj v iných krajinách, napríklad v Japonsku, v Indii, Latinskej Amerike. V Bombaji je fanklub nazvaný Dvojaký život Veroniky. Moja prekladateľka odišla do Tibetu, kde bola v budhistickom kláštore. Keď sa hlavný mních dozvedel, že je z Poľska, prvá jeho reakcia bola - Dvojaký život Veroniky. Možno im je blízka tá filozofia.“
Znamená to, že v istom veku prežívajú niečo nevysloviteľné ľudia na celom svete?
„Áno, ale stále nedokážem pochopiť silu toho filmu. Niečoho sa dotýka. Je veľmi otvorený. A naivný. A čistý.“
V čom je naivný?
„V čistom chápaní sveta. Medziľudská blízkosť je možná, ale nakoniec sa ukáže, že to je prehra. Vidím, ako majú moje deti konflikt s realitou. Dcéra ukončila vysokú umeleckú školu a je zmätená zo sveta. Možno v tom filme je práve niečo také. Celý čas hľadá hrdinka prepojenú dušu, blízkosť, intimitu. Vo filme je obrovská clivosť po empatii.“
Nielen pri Veronike, ale aj v ostatných vašich filmoch sú nositeľkami posolstva ženy. Prečo takto postupuje mužský tandem?
„To nevymýšľam ja, je to úprimné. O živote sa mi lepšie rozpráva so ženami. Muži sú psychicky veľmi zablokovaní a sú falošní. Ak sa ženy pretvarujú, tak to odráža ich temperament, ale nie je to u nich tak často ako u mužov. Žena je lepšia nositeľka posolstva. Moje hrdinky sú stopercentné ženy, nie sú zmaskulinizované. Je to iné ako u Almodóvara. On nadväzuje na konvenciu Dvojakého života Veroniky, no rozpráva o inom svete. No o tom nechcem hovoriť.“
Aj na stretnutí s novinármi ste presne vedeli, o čom už nechcete hovoriť. Naučilo vás právo a prax advokáta citlivo vážiť slová?
„To je pravda. No nenaučili ma to na práve. Je to vážnejšie. Často sú otázky dôležitejšie než odpovede. No je príliš veľa ľudí, ktorí si myslia, že vedia všetko najlepšie. Nie som tu na to, aby som vedel, ale na to, aby som nevedel. A to je ešte zaujímavejšie.“
Prečo staviate vaše príbehy na kráse a súčasne na smútku, na melanchólii?
„To posledné slovo je presnejšie. Je tam však aj veľa nádeje. Aj v Krátkom filme o zabíjaní je na konci svetlo.“
Scenár bez svetla nechcete napísať?
„Nikdy nenapíšem scenár bez východiska, ktorý by končil pri bielej stene. Najlepšie sa cítim pri mori, keď vidím ďaleký priestor.“
S novinármi ste hovorili o poľských hercoch, do ktorých sa už nedá zamilovať. To neplatí o herečkách z vašich filmov. Dokázali sa do nich zamilovať aj ženy, mať ich za svoj idol. Je to zásluha herečiek alebo viac scenáristu, ktorý ich dokázal tak nádherne vymodelovať?
„Vždy som mal šťastie na herečky. Nie sú to herečky, ktoré zahrajú niečo, čo nechcú. Cate Blanchet je najlepšia herečka tejto generácie. Keď si prečítala scenár, okamžite vo filme chcela hrať. Rovnako to bolo aj s Juliette Binoche pri filme Modrá. Rozhodla sa za dve hodiny. Aby scenárista vytvoril také hrdinky, ako sú v našich scenároch, je potrebné naozaj milovať ženy. Tento vzťah sa nedá falšovať. Ženy ma fascinujú.“
Cate Blanchet hrala vo filme Nebo, ktoré už nerežíroval Kieślowski, ako bol pôvodný plán, ale Tom Tykwer. Ako ste s ním boli spokojný?
„Je to nedocenený film. Prešiel bez pozornosti, lebo trafil nesprávny moment. Jeho premiéra bola naplánovaná v New Yorku na 20. 9. 2001. Musela sa odložiť o rok, pretože sa hrdina zaľúbil do teroristky. No nikto z kritikov si nevšimol, že to bol jeden z prvých a možno aj jediný film, ktorý vravel o koreňoch terorizmu v mikrosvete.“
A sfilmovanie sa vám páči?
„Bol urobený veľmi dobre. Pri tomto filme som veľmi sentimentálny, lebo mám veľmi rád Cate Blanchet.“
Prečo ste teda nepokračovali s Tomom Tykwerom na Pekle a Očistci?
„Rozhodol sa pre veľkolepé americké produkcie. Parfum mal rozpočet 60 miliónov eur. Tykwer má radšej pohybujúce sa obrázky než intelektuálnu reflexiu. Je veľmi erudovaný, múdry, vyštudoval filozofiu, ale fascinuje ho najmä obraz.“
