.
Výtvarník Frank Miller sa inšpiroval veľkofilmom 300 Spartians, ktorý videl ako dieťa. Podľa pubertálnych dojmov a fantázií v roku 1998 vydal komiks o hrdinskom boji 300 mužov spartského kráľa Leonidasa proti presile perzského agresora Xerxesa. Režisér Zack Snyder adaptoval komiks do svojráznej podoby hraného, digitálne spracovaného filmu.
Počítače dorábali pozadia, kostýmy, rekvizity a štylizovali obraz tak, že vyvoláva surrealistický pocit oživenej maľby. Podobne v roku 2004 Kerry Conran digitálne prerozprával hrdinské sci-fi Sky Captain and the World of Tomorrow, ale nemal milióny na reklamu.
Snyderovi a Millerovi Sparťania čerpajú silu z čistoty pokrvnej línie a drastického vylučovania „slabých“ génov. Z detí odmalička vychovávajú bojovníkov neľútostným násilím a citovým chladom. Vojnu prehrajú len zradou telesne postihnutého muža. Nepriateľská armáda z východu je zložená z rôznych rás, národov a kultúr. Film ju zobrazuje ako chorú, nemravnú, zvrhlú hordu.
Xerxes je zoženštený černoch, ovešaný piercingom. Sparťanské ženy sú vážené, lebo len ony môžu priviesť na svet sparťanských bojovníkov, pre ktorých je najvyššou métou umrieť v boji.
Po výtvarnej i filmárskej stránke je 300 pôsobivý film. No, ak si odmyslíme digitálne čáry-máry, môže sa zdať prelomovým iba tým, čo nepoznajú históriu. Myšlienky i spôsob rozprávania, uhly záberov, strih, princípy práce s hudbou totiž pochádzajú z diel starých sedemdesiat rokov.
300 nie je ničím iným ako digitálne ozvláštnenou apoteózou sily, čistoty rasy, nadčloveka a ideí nemeckého národného socializmu, ako ich do filmových políčok prerozprávala Leni Riefenstahlová vo svojich snímkach Víťazstvo vôle (1935) a Olympia (1938).
