Prudko sa otočí a zbadá chlapíka, ktorý drží v ruke jej peňaženku. Darmo o ňu bojuje, je prislabá. Chlapík sa jej vytrhne a aj s peňaženkou uteká naprieč Námestím SNP. Začína sa naháňačka.
S nákupnými taškami v oboch rukách sa Angie rozbieha za ním, nechce to vzdať. Do naháňačky sa im pripletú dvaja mestskí policajti. Sú v službe, samozrejme.
„Chyťte ho, chyťte ho, okradol ma!“ zvolá na pánov, ktorých povinnosťou by to malo byť. Teda, aspoň si to myslela. Tí dvaja ju však iba odstavili odpoveďou „To nie ste jediná,“ a ostali stáť, akoby sa nič nedialo.
To ju pribrzdilo a chlapík zatiaľ získal čas. Mierne šokovaná z reakcie strážcov poriadku im aspoň natlačí tašky do náručia a vraví: „Tak mi aspoň postrážte tašky. A zapamätajte si moju tvár!“
Rozbieha sa. Chlapík s peňaženkou zatiaľ získal čas a kým ona dobehla za roh Obchodnej, kde zabočil, zmizol jej z dohľadu a stratil sa v dave.
Nemohol tento (ako oni vravia nie jediný) prípad skončiť inak, keby si svoju reálnu povinnosť splnili tak, ako bolo treba? Minimálne by sa zvýšila šanca na chytenie zlodeja. Teraz je však jedným z tých, ktorí majú ďalšie možnosti, aby mohli veselo využívať svoje dlhé prsty pri ďalších príležitostiach.
A tak sa pýtam: je naozaj úlohou mestských policajtov iba stráženie tašiek okradnutým (navyše, ak si túto „úlohu“ musí okradnutý vydobyť sám)? Je to naozaj efektívne využívanie peňazí, ktoré na nich mesto vynakladá? Ja si myslím, že rozprávanie sa na ulici, držanie tašiek, ktoré im natlačí do náručia okradnutý, aby si zaistil aspoň to, a neochota pomôcť v takejto situácii, je príliš málo za tie peniaze, ktoré na nich mesto vynakladá. Ale každý vnímame pojem slovíčka „efektivita“ trošku ináč. Bohužiaľ.
