Marta Černá, predsedníčka Fóra spotrebiteľov, cez víkendy podľa možnosti oddychuje. Zásadne vtedy nevarí a na chalupe sa riadi podľa knihy Záhradníčenie pre lenivých inteligentov.
"Keď som bola ešte zamestnaná, celý víkend mi vždy padol na domáce práce. Teraz radšej oddychujem. Priebeh mojich víkendov závisí od toho, či je leto alebo zima, a koľko mám restov z týždňa. Keď som cez týždeň mimoriadne lenivá, tak cez víkend dobieham. Potom sa venujem takým neatraktívnym záležitostiam, ako je pranie a upratovanie. Čo však nikdy nerobím, je varenie, vždy sa ideme najesť do reštaurácie.
Keďže vo všedné dni kupujem iba drobnosti, ovocie a zeleninu, sobotné doobedie padne pravidelne na nákupy a platenie účtov. A potom všetko závisí od toho, či ideme na chalupu, alebo ostávame v meste. Keď som v meste, v nedeľu doobeda idem do kostola, potom si prečítam všetky noviny, čo sa za týždeň nahromadili. Potom ideme do reštaurácie a poobede trávim pri knižke. Televízor radšej ani nezapínam, lebo na súčasné televízne programy som alergická. Starnutie mi síce neprekáža, ale zistila som, že s vekom sa mi znižuje tolerancia proti hlúposti. Nie som schopná stráviť rôzne reality show a telenovely, ktorými sú zaplavené televízne stanice, a niekedy som pre ne v pokušení rozbiť vlastný televízor.
V lete dosť rada utekám na chalupu. Je tam zlý signál, takže ma nezastihne ani mobil. Takže mám svätý pokoj. Pritom si často spomeniem na to, ako som jeden čas robila na mikrobiológii a odčítacie práce v laboratóriu sa robili aj v sobotu a nedeľu. A keďže som vtedy bývala blízko pracoviska, z pohľadu kolegov som bola ideálnym človekom, ktorý tam mohol zaskakovať aj cez víkend. To len tak mimochodom.
Na chalupu chodím zásadne oddychovať, nie pracovať v záhrade. Maximálne vyrazíme so psami na prechádzku alebo na bicykel. Pred rokmi som si náhodou kúpila vo Viedni výbornú knižku Záhradníčenie pre lenivých inteligentov. Radí sa v nej, ako si založiť záhradu tak, aby nebola prácna. Napríklad si nenasadíte kvetinky tu a tam, ale urobíte si z nich len obrubu. Vysypete ich kôrou, aby vám nemohla vyrážať burina. Neušetríte si jedinú vec - musíte pokosiť trávu. Tráva je potvora. V záhrade nemám žiadne plodiny, lebo som racionálna. Pôvodne som pestovala jahody, ale po čase som zistila, že mám najdrahšie jahody v Bratislave. Polievanie a dochádzka na chalupu vyšli totiž drahšie ako jahody z obchodu.
Sú aj víkendy, keď sa nepohnem z domu a celé ich prespím. Mám troch psov a tie mi dovolia pospať si do pol šiestej ráno. Vtedy začnú brechať a je po spaní. Aj by som ich niečím trafila, aby prestali, sú však už také vycvičené, že brechajú z dostatočnej vzdialenosti. Niekedy sa mi tieto spánkové resty tak nakopia, že sa celý víkend zvrhne na jeden spánkový maratón.
Čo sa týka dávnej minulosti, keď som bola malá, veľmi sme nevíkendovali. Vtedy to nebolo zvykom. Mohla som buď s mamou upratovať, čo som robila veľmi nerada, alebo ísť s otcom bicyklovať. Tak som sa radšej pridala k nemu. Chodili sme napríklad na Vajnorské jazerá, niekdy až po Šamorín. To bol celodenný výlet, na ktorý sme si nabalili turistické jedlo a pitie. Za veľký sa vtedy považoval už aj výlet do Horského parku. Na tieto víkendy mám jednu nezabudnuteľnú spomienku. Raz sme boli s otcom u známeho, tuším v Kvetoslavove. Domáci dali na stôl polievkovú misu plnú šľahačky. Ako mestské decko som nebola na ňu zvyknutá, ale vedela som, že je to niečo veľmi dobré. Zjedla som tri štvrtiny tej misy. Nikdy nezabudnem, ako mi bolo zle. Roky som potom nemohla šľahačku ani vidieť. Ale teraz ju opäť milujem."
(zš)
