Úplne obyčajní chlapíci z mäsa a kostí možno vytlačia profesionálnych modelov z obálok obľúbených harlekýnok. Kanadské nakladateľstvo Harlequin Enterprises, ktoré šteklivé romány pre ženy vydáva, vypísalo konkurz na neopozeraných príťažlivých mužov.
Na casting najväčšieho vydavateľstva milostných románov na svete si v kanadskom Toronte vystáli rad asi dve stovky uchádzačov, ktorí usúdili, že by mohli milióny čitateliek z celého sveta upútať viac než profesionálni krásavci. "Hľadáme mužov, ktorí nie sú bežnými modelmi, ale majú ikonický vzhľad, po ktorom ženy túžia - sexi, citlivý, pekný a svieži," povedala hovorkyňa vydavateľstva Marleah Stoutová. "Chceme skutočných mužov. Presne takých, akí sa vám vybavujú, keď sa zasnívate, alebo keď si predstavujete ideálneho muža," dodala. Spoločnosť Harlequin Enterprises predala vlani 131 miliónov knižiek v 93 krajinách sveta. Odhaduje sa, že tretina Američaniek čítala aspoň jeden z ich titulov.
Eva Longoriová prala bielizeň v jazere
Americká herečka Eva Longoriová, známa zo seriálu Zúfalé manželky ako záletná kráska Gabrielle Solisová, žila v detstve úplne inak ako teraz. Prezradila, že bola absolútne "prírodným dieťaťom".
"Boli sme vychovávaní veľmi jednoducho, na ranči. Pestovali sme si vlastnú zeleninu a bielizeň prali v jazere. Nebola to nutnosť, jednoducho sme to tak chceli. Otec zbožňoval prírodu," povedala tridsaťdvaročná rodená Texasanka. Ako dieťa vraj neznášala žltú farbu, a preto nemohla zjesť vajíčka. Jej matka musela vždy odstrániť žĺtky a predstierať, že to, čo má Eva na tanieri, nie je vajíčko.
Lekári operovali za svitu mobilov
Veľkú schopnosť improvizácie preukázali lekári v meste Pleik vo Vietname, keď na pôrodnej sále vypadol prúd. Na cisársky rez si posvietili mobilnými telefónmi.
Keď zhaslo svetlo, bola operácia práve v kritickom bode, takže lekári nemohli nastávajúcu mamičku nikam previezť. Navyše nefungoval ani záložný agregát, ktorý sa v takom prípade spúšťa. "Museli sme pokračovať v práci, ale v sále bola úplná tma," povedal jeden z členov pôrodníckeho tímu. Doktori preto vytiahli z vreciek mobilné telefóny a sestry nimi pacientku osvietili. "Samozrejme, že tam veľa vidieť nebolo, ale stačilo nám to a dieťa sme dostali von skôr, než naskočil generátor," dodal pôrodník.
Ženích sa nevedomky oženil so svojím svedkom
Svojho svedka si vzal za ženu tridsaťtriročný Chris Adams z britského mesta Loughborough. Zistil to však až potom, keď sa vrátil so svojou novomanželkou zo svadobnej cesty a spolu si prezerali sobášny list. Jeho žena Gemma sa totiž pri svadobnom obrade podpísala na miesto svedka Paula Hicklestona a ten zasa svoj podpis umiestnil do kolonky, kam patrilo meno nevesty. "Neveril som vlastným očiam, keď som videl, čo sme to urobili. Paula poznám dvadsť rokov a je to skvelý muž, ale ako manželku ho skutočne nechcem," povedal Adams. " Spočiatku som sa na tom výborne bavila. Až taká zábava to však nie je. Svadba stojí dosť peňazí a plánovali sme ju deväť mesiacov. Bol to najkrajší deň v našom živote a chceli sme, aby bolo všetko v poriadku," povedala sklamaná pani Adamsová. Manželia sa báli, že ich sobáš nebude platný, ale oddávajúci ich ubezpečil, že všetko napraví a vydá im nový sobášny list.
Čínsky kocúr vie zamňaukať svoje meno
Kocúr menom A-kuej, ktorý patrí istému Číňanovi, vraj dokáže vysloviť vlastné meno. Má to však jeden háčik - predstaví sa len vtedy, keď sa bojí.
"Vlani som ho chcel vykúpať. Bál sa vody. Po úvodnom nesúhlasnom mňaukaní som jasne počul A-kuej," povedal majiteľ dvojročného kocúra. Zo začiatku vraj nemohol uveriť ušiam, ale kocúr ďalej zreteľne opakoval svoje meno. Má údajne tenký hlások, ktorý znie, ako keď hovorí malé dieťa. "Svoje meno zamňauká, keď ho kopnem, keď mu veterinár pichne injekciu, alebo keď sa hrá vonku a niečo ho vystraší," dodal jeho pán. Veterinári reptajúceho kocúra nafilmovali a došli k záveru, že opakované oslovovanie v stresových situáciách sa vrylo zvieratku do pamäti. Preto teraz mňauká svoje meno, keď mu niečo naženie strach.
Plastický chirurg pripravil brušnú tanečnicu o časť zadku
Nemecká brušná tanečnica vysúdila finančnú kompenzáciu v prepočte vyše pol milióna korún od plastického chirurga, ktorý jej omylom zmenšil jednu polovičku zadku.
Tridsaťosemročná Julia Meyerová, vystupujúca pod umeleckým pseudonymom Cleopatra, navštívila súkromnú kliniku, kde si chcela nechať odsať tuk zo stehien. Nepozorný chirurg však namiesto toho odobral tukové tkanivo z pravej polovičky zadku. Poškodená súdu vysvetlila, že pre lokálne umŕtvenie si počas operácie nič podozrivého nevšimla. "Keď som neskôr uvidela, že mi chýba polovica zadku, skoro som omdlela. Úplne ho vysal," povedala. Súd uznal, že žena sa už naďalej nemôže živiť tancom a priznal jej finančnú náhradu, ktorej výška dvakrát prevyšuje sumu, akú pôvodne od chirurga žiadala.
Oblečenie z kvasiaceho vína
Revolučnú technológiu výroby šiat propaguje istý austrálsky vedec. Gary Cass vytvára oblečenie z bunkového tkaniva vznikajúceho bakteriálnou činnosťou v sudoch kvasiaceho vína. Svoj výtvor označil Cass za umenie, v budúcnosti by chcel nájsť uplatnenie aj v módnom priemysle. Odev v štýle "jaskynnej ženy" musí byť udržiavaný vo vlhku, pretože bunkové vlákna nie sú dosť dlhé na to, aby udržali pružnosť, a keď uschnú, stávajú sa krehkými a praskajú. Na to, aby šaty mohol tvarovať, odoberá Cass sliznatú celulózu z povrchu kvaseného vína a vrství ju okolo nafukovacej figuríny ľudskej veľkosti. Činnosťou baktérií odev "rastie", získava požadovanú podobu a tvar, a potom, keď uschne, sa z figuríny jednoducho vypustí vzduch. "Je to umenie, nemá to byť praktické," povedal Cass.
Sledujte, ako pes vrtí chvostom
O psoch je známe, že dokážu dať svoje emócie veľmi dobre najavo. Taliansky vedci však prišli na to, že spoľahlivým indikátorom pocitov psa je aj jeho chvost. Keď ním vrtí viac vpravo, je vraj šťastný a chcel by ísť bližšie, pohybom na druhú stranu vyjadruje, naopak, strach a túžbu zmiznúť.
Giorgio Vallortigara a jeho kolegovia z univerzity v Terste robili pokusy s tridsiatimi psami rôznych plemien. Kým pri pohľade na človeka alebo mačku hýbali psy chvostom viac vpravo, pri konfrontácii s nebezpečne vyzerajúcim vlčiakom presmerovali chvost doľava. Najrýchlejšie ním vrteli, keď uvideli svojho pána, radovali sa. Cudzí človek u nich vyvolával pomalšie pohyby a pri mačke takmer prestali chvostom pohybovať. Vallortigara však priznáva, že pri bežnej prechádzke sa mu získané poznatky len ťažko uplatňujú. Psy sú podľa neho neustále v pohybe, čo veľmi komplikuje spoznať smer, ktorým má psí chvost tendenciu vrtieť sa.
