Cesta sa zorganizovala za tridsať minút. Rakúsky novinár sa dozvedel, že som v Prahe a dohodli sme sa, že preňho budem tlmočiť. Okamžite som z požičovne objednal auto. Následne som zisťoval, ako sa dostaneme k miestu, kde USA plánujú postaviť radarovú základňu. Uvedomil som si, že by sa mi zišlo vozidlo s navigačným systémom GPS, ale zabudol som na to, preto som zapol internet.

Po chvíli hľadania som našiel obsažnú webstránku pre šoférov v Českej republike a vytlačil som si plán s každou odbočkou, pri ktorej bolo treba pohnúť volantom čo len o centimeter. S dvoma husto popísanými stranami sa nemôžem stratiť, ani keby nastalo zatmenie spojené so snežnou fujavicou.

Kým sme šli po diaľnici na Plzeň, všetko sedelo. Len čo som však odbočil na správnom exite, papiere som mohol vyhodiť z okna a poslúžili by mi rovnako. Väčšina dedín, ktoré som vraj mal pri jazde navštíviť, vôbec nejestvuje. Počítačový systém ich mená asi náhodne generuje z prípon ako „-ovice", „-elá", „-ašov" a náhodne k nim pripája názvy ovocia, zeleniny a ľudových rozprávok. Nedávno som čítal, že od vynálezu GPS sa šoféri dostávajú aj do zapadnutých miest, kde ľudia v živote nevideli auto, a to len preto, že ich tam posiela popletený satelit. Namiesto pohodlného vysedávania za volantom vykúreného auta som behal po vonku a v sobotu poobede hľadal živú bytosť v ľudoprázdnych obciach v hroznej víchrici, ktorá si zmyslela, že sa preženie republikou.

Blúdil som naverímboha horami-dolami. Cestné značenie tam vôbec neexistovalo. Potom som však pri osamelom dome stretol najmilšieho taxikára v ČR a SR, ktorý mi poradil, a dokonca aj požičal mapu s tým, aby som mu ju pri návrate vhodil do schránky (čo som aj urobil). Takíto ľudia ešte existujú? Prechádzal som cez usadlosti s názvami Uhorky či Škorica a bol som presvedčený, že som v programe skrytá kamera, a niekto sa hurónsky zabáva na každom metri mojej jazdy.

Napokon sa však predsa objavil Trokavec - v ten deň najslávnejšia európska dedina, v ktorej prebiehalo referendum o kontroverznom radare. Tlmočenie bolo zdĺhavé, pretože každý občan chcel využiť prítomnosť novinárov a porozprávať všetko, čo mala jeho rodina na duši uplynulých dvesto rokov. Aj tak mi však bol akt priamej demokracie sympatický. No podľa mňa si Američania výstavbu radaru presadia - ak sa im Trokavec podarí nájsť...