Budúcnosť Kosova je teraz v rukách Bezpečnostnej rady OSN, kedže srbská ani kosovská delegácia sa za roky vyjednávaní na ničom nedohodli. Srbi nezávislosť Kosova absolútne nepripúšťajú, kosovskí zástupcovia berú len nezávislosť.
Také je dedičstvo konfliktu, ktorý sa koncom 90. rokov skončil etnickou vojnou. Srbské jednotky vtrhli v roku 1999 do Kosova a boje zastavili až nálety NATO na Belehrad.
Všetko teraz nasvedčuje, že s verdiktom svetového spoločenstva budú spokojnejší Albánci v Kosove.
Rozhodne OSN
Pri rozhodovaní o nepokojnom Balkáne bude aj Slovensko ako nestály člen Bezpečnostnej rady. Rozhodnutie v OSN padne v najbližších mesiacoch a prvé neformálne rokovania sa začnú na budúci týždeň. Pätnásť členských krajín už dostalo záverečnú správu splnomocnenca OSN pre Kosovo Ahtisaariho. Ten navrhuje pre juhosrbskú provinciu nezávislosť. Tá je podľa neho jediným „možným životaschopným“ riešením pre Kosovo.
Európska únia a Spojené štáty dali Ahtisaariho plánu plnú podporu, rovnako aj generálny tajomník OSN Pan Ki Mun. Rovnako i NATO. Proti nezávislosti Kosova okrem Belehradu nahlas hovorí len Rusko. A potom je tu v tejto chvíli ťažko čitateľné Slovensko. To na rozdiel od Ruska nemá v rade právo veta. „Net“ z Moskvy je to posledné, na čo sa teraz srbskí politici upínajú.
Čaká sa na Moskvu
Podľa diplomata Európskej únie sa západná diplomacia teraz „sústredí na vyjednávanie s Rusmi, aby nezastavili proces, ktorý nemá pripravenú nijakú alternatívu“.
Srbský premiér Vojislav Koštunica vyzval Rusov na „veto, ktoré by malo historický význam pre srbský národ“. Rusko zatiaľ oficiálnu pozíciu nezaujalo. Minister zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Lavrov už však povedal, že nezávislosť Kosova by mala negatívny dôsledok na stabilitu v Európe.
Takýto názor je medzi západnými diplomatmi v menšine. Nezávislé Kosovo s výnimkou Srbska neprekáža nijakému z jeho susedov. „Naši susedia, ak nerátame Srbsko, sú naši najväčší spojenci,“ povedal SME kosovský politik Veton Surroi.
Faktická nezávislosť
Kosovo je pod patronátom OSN a de facto už sedem rokov je nezávislé. Má vlastnú vládu, parlament, prezidenta. Neplatí sa tam srbskými dinármi, ale eurom. Ahtisaari navrhuje pre Kosovo obmedzenú nezávislosť. Aj po uznaní Kosova by na jeho území zostali medzinárodné jednotky Európskej únie a najvyššiu moc v krajine by mal splnomocnenec EÚ.
Mŕtvych si Srbi vozia do vlasti
PRIŠTINA. Niektorí Srbi, ktorí ušli z Kosova po ozbrojenom konflikte 1998 - 1999, prevážajú do Srbska pozostatky svojich blízkych. Obávajú sa, že len čo sa Kosovo stane nezávislým, už sa k hrobom svojich príbuzných nedostanú.
„Nemohol som ju opustiť. Chcel som, aby bola stále so mnou,“ hovorí Krunislav Kostič nad otvoreným hrobom svojej manželky Stany na pravoslávnom cintoríne v kosovskom správnom stredisku Prištine. Kostič sa obáva, že už nebude môcť do Kosova jazdiť.
Sedemdesiattriročný Kostič utiekol rovnako ako 200-tisíc ďalších kosovských Srbov v roku 1999 po dvoch rokoch konfliktu medzi silami autoritárskeho režimu Slobodana Miloševiča a albánskymi povstalcami. Počas neho prišlo podľa odhadov o život viac než 10-tisíc kosovských Albáncov a asi tisíc Srbov.
V Prištine zostalo po vojne len niekoľko desiatok Srbov a podľa strážcu pravoslávneho cintorína tam odvtedy nebol nikto z nich pochovaný. Miestne médiá uvádzajú, že od roku 1999 boli exhumované pozostatky 200 osôb a približne rovnaký počet žiadostí ešte čaká na vybavenie.
Slobodan Petrovič z Peče na západe Kosova tvrdí, že rodiny, ktoré chcú previesť svojich mŕtvych príbuzných odtiaľ do Srbska, už nemajú naprosto v úmysle sa do Kosova vrátiť. „Živí už odišli a teraz odchádzajú mŕtvi,“ povedal.
čtk/afp
