rg je profík a čosi navyše. Na amsterdamskom letisku cestou z cyperskej Larnaky do írskeho Dublinu nám venoval viac času než je zvykom. Vlastne všetok, až kým nezavolali na odlet.
Narodili ste sa v Petržalke, odmalička ste však hrávali na Tehelnom poli. Rodinná tradícia?
„Určite. Keď otecko zbadal, že ma futbal zaujíma, zobral ma, poprosil, aby ma vyskúšali v Slovane. V našej rodine neprichádzal do úvahy Inter ani budúca Artmedia. V prípravke som začínal ako šesťročný. Boli to krásne časy, na Slovan chodilo 40-tisíc divákov, získal federálny titul. Zažil som ešte čosi z tých starých dobrých časov klubu, ktoré mi spomínal otec.“
Zo Slovanu ste odišli v zlom ovzduší. S prestupom sa licitovalo, klub naťahoval čas. Len preč zo Slovanu, nech je to hocikde, povedali ste vtedy. Zanevreli ste na materský klub?
„Práve naopak. Slovan považujem doslova za svoj materský klub, mám ho rád, fandím mu. Vážim si všetko, čo pre mňa urobil, čo mi dal, čo som sa naučil. Ak by som ešte niekedy pôsobil na Slovensku, určite by som sa vrátil do Slovanu. Nebol som prvý, ani posledný, čo na začiatku tohto storočia tvrdil, len preč, lebo sa z nás stanú pomaly rekreační hráči. Bola tam situácia na nevydržanie. Keď som chcel hrať veľký futbal a napredovať, musel som odísť.“
S 1. FC Norimberg ste postúpili do bundesligy. Dnes dokonca bojujete o šancu hrať Ligu majstrov. Ako sa pracuje v takomto klube?
„Koncepčne a trpezlivo. To sa dá aj u nás. Všetko ostatné je o tri poschodia vyššie. S tým však nič neurobíme, iba sa musíme snažiť a byť trpezliví. Celá spoločnosť mnoho dobieha, týka sa to aj futbalu. Podstata je v usilovnosti a čestnosti. Postup do Ligy majstrov? Na Bayern strácame dostihnuteľných šesť bodov, ale je to Bayern. Pokúsime sa. Nemáme to za úlohu. Bola by to nadstavba. Reálne - naše šance sú menej ako 50 percent. Vlani sme sa zachraňovali, teraz hráme o špicu. To je tá nemecká dôslednosť a postupnosť.“
V Norimbergu sa vám narodila dcérka Sofia Zara. Už vás odprevádza slovami: Tati, čo mi donesieš?
„Má 19 mesiacov. Tati už hovorí, aj všelijaké skomoleninky o autách, bábikách, cukríkoch, ale zatiaľ neprosíka, aby som jej niečo doniesol. Teším sa na časy, až začne. Dievčatko sa má k svetu. Nemá to ľahké, lebo žije v miš-maši, niekto sa k nej prihovára po slovensky, iný po nemecky. Pre budúcnosť je to dobré, teraz je občas zlato vyplašená.“
S 1. FC máte zmluvu do roku 2010. Čo potom?
„Veľmi predčasná otázka. Mal som však detský sen, potom dospelejšiu túžbu hrať za Real Madrid. Stále mu fandím, imponuje mi. Nedbal by som, keby sa mi sen naplnil. To len tak uvažujem. Je aj veľa ďalších klubov, v ktorých by som to skúsil. Nateraz, všetko špekulácia, aby reč nestála, ale času je málo.“
Vraj vaša manželka čaká druhú dcérku?
„Lekári zatiaľ tak tvrdia. Nie však naisto. Môže to byť aj chlapček. Je nám jedno, čo to bude. Len nech je zdravé.“
V Norimbergu hráte traja Slováci. Okrem vás Vraťo Greško a Marek Mintál. Je to výhoda?
„Určite áno. Vraťo je zaslúžene opäť v reprezentácii. Na Cypre hral dobre. Marek sa pomaly uzdravuje.“
Ako hodnotíte výkon na Cypre?
„Prvý polčas mizerný, druhý dobrý, miestami veľmi dobrý. Dosiahli sme to, čo sme si predsavzali - vyhrali sme, celkovo sme sa za výkon hanbiť nemuseli. Výhra je iste povzbudením pred zápasom s Írskom.“
Čisto teoreticky, dá sa ešte postúpiť?
„Nad týmto sa nezamýšľam. Svojím spôsobom môžeme hrať uvoľnene. Potrebujeme vyhrávať, aj sa o to snažíme. Ostatné zápasy si pozriem pre futbal, nie pre kalkulácie. Tie, kiežby, začnú byť pre nás zaujímavé na jeseň, keď sa kvalifikácia končí.“
Máte teraz iné povinnosti, ako sa zaoberať situáciou v zákulisí slovenského futbalu. Vetou - vnímate ju?
„Určite, nie sme slepí, hluchí ani nemí. Práve reprezentácia je tá pravá pôda, aby sme robili dobré meno nášmu futbalu. Nechcem porovnávať neporovnateľné. Taliani ukázali, ako na to v ťažkých momentoch.“
Na reprezentačnom zraze nikto z vás neporovnával silu Cypru a Írska. Ak, tak veľmi okrajovo. Teraz sa už koncentrujete na Írov. Je to ťažší súper?
„Víťazstvo na Cypre sa nezrodilo ľahko, ale s tým sme rátali. Výkon z prvého polčasu by nám v Dubline iste nestačil ani na remízu. S hrou z druhého polčasu by sme mohli uspieť.“
Čo máme rozumieť pod slovom uspieť?
„Aj víťazstvo. Íri síce zobrali bod Čechom, ale horo-ťažko vyhrali v San Marine, aj teraz s Walesom mali šťastie. To nemusia mať stále. Nie sú v takej forme, ako keď z nich išiel strach. Nespoliehame sa však na to. Írsko je iste silnejší súper než Cyprus.“
Aj najväčšie mužstvá zvyknú byť s remízou v Írsku, naposledy to boli napríklad Česi, spokojné. Budete aj vy?
„Potrebujeme a chceme víťaziť. Máme to zakódované. Mám na to dva pohľady - ak by sme trebárs aj v dobrom zápase remízu vydreli, bol by som spokojný. Keby sme po jasnej prevahe a množstve šancí prešustrovali víťazstvo, tak by ma remíza mrzela.“
Íri sa mohli po víťazstve s Walesom v Dubline pekne vyspinkať, obrazne, vo svojich posteliach. Vy ste v pondelok leteli a vyčkávali v letiskových halách približne sedem hodín. Nebude tento nepomer írskou výhodou?
„Bude. Nie však rozhodujúcou. Máme dva dni, aby sme si oddýchli, aj dobre zatrénovali. Cestovanie patrí k futbalovému životu, raz sme to my, inokedy súper.“
Ako riešite takéto prípady v Norimbergu, keď hráte trebárs v Rostocku a potom niekde na opačnom konci Nemecka?
„Ak ide o dvojzápas v rytme sobota - utorok či streda, tak presne ako naša reprezentácia. Lietame. Možno o čosi pohodlnejšie, ale to je v tom rozdiele medzi nemeckým a slovenským futbalom, či vôbec medzi neporovnateľnou ekonomickou silou oboch krajín. Stále ešte dobiehame.“
Máte osobnú skúsenosť s írskym futbalom?
„Priamo s írskym nie, s britským dostatok. Hrám vpredu, oni vám ustavične, po celý zápas, dýchajú na chrbát. Nie jeden hráč, ale dvaja aj traja. V súboji neuhýbajú. Bude to veľmi ťažký zápas z hľadiska fyzičky, ale všetko je relatívne. Presne s týmto sme rátali v Cardiffe v zápase s Walesom (naši vyhrali 5:1 - pozn. red.) a nič z toho nebolo.“
Ostrovní i nemeckí obrancovia sú síce ostrí, ale nefaulujú toľko ako hráči z južných krajín?
„Sú férovejší, to je pravda, ale aj dôslednejší. Neverím, že vás Nemec, Angličan skopne úmyselne, ale ak to spraví neúmyselne, výsledok môže byť rovnaký - zranenie. Oba štýly sú náročné. Prirodzene, nemôžem chcieť, aby sa mi galantne uhýbal - nech sa páči, pán Vittek. Cesta cez tieto tvrdé obrany vedie krátkymi narážačkami, hrou na jeden dotyk. Hľadaním voľného spoluhráča, ktorému možno loptu v pravú chvíľu posunúť do šance. Vyžaduje to veľa pohybu.“
Vizitka Róberta Vitteka
Narodený: 1. 4. 1982 v Bratislave.
Znamenie: baran.
Stav: ženatý, manželka Patricia Paris, dcéra Sara.
Výška/hmotnosť: 187 cm/82 kg.
Klub: FC Norimberg.
Post: útočník.
Klubová kariéra: Slovan (od žiakov/2003), hosťovanie 1. FC Norimberg (2003/2004), FC Norimberg (2004/2010).
Počet štartov a gólov v reprezentácii:
44/14.
Štarty a góly v bundeslige v sezóne: 23/4.
Štarty a góly v bundeslige spolu: 77/25.
Prestupová cena: 1 300 000 eur (podľa Transfermarkt).
Súčasná trhová cena: 6 000 000 eur (podľa Transfermarkt).
Obľúbený klub: Real Madrid.
Životné krédo: nikdy sa nevzdávať.
Reprezentácia
je pravá pôda, aby sme robili
dobré meno slovenskému futbalu.
Autor: Peter Fukatsch Dublin
