Hovorí, že si jeho firma stále môže vyberať z kvalitných záujemcov o prácu, no situácia sa zhoršuje. Ekonomika rastie, pracovné ponuky sú, a aj napriek tomu chcú ľudia pracovať v iných krajinách. Sám sa však nesnaží získavať ľudí pre firmu v zahraničí. „Lokálni zamestnanci majú výhodu v tom, že viac rozumejú domácemu trhu a zákazníkovi.“

Po piatich rokoch už však ani sám seba nepovažuje za cudzinca. „Ani vo sne mi to nenapadlo, aj keď je to tak.“ Pochádza z Moravy, a tak nemal na Slovensko ďaleko. Okrem toho sa za ten čas dokázal zžiť s ľuďmi a nevidí tu ani jazykové či kultúrne bariéry. Pomohlo k tomu aj to, že s rodičmi a bratmi veľa cestoval po bývalom Československu. „Poznal som republiku od Zemplínskej šíravy až po Aš.“

K mobilom sa dostal v čase, keď v strednej Európe začínali. Lákadlom pre neho bolo, že šlo o oblasť s veľkým potenciálom rastu. „Z marketingového hľadiska som už mal skúsenosti z predchádzajúcej praxe,“ hovorí. Pred českým Radiomobilom, ktorý vtedy prevádzkoval mobilného operátora pod značkou Paegas, pracoval v tabakovej firme, do ktorej prišiel z rýchloobrátkového predaja.

Na súčasnú pozíciu generálneho riaditeľa nastúpil po Robertovi Chvátalovi, ktorý ho oslovil aj v čase, keď ešte robil s tabakom. „Chvátal ma odporučil aj na pozíciu marketingového riaditeľa v slovenskom T-Mobile.“ Ponuku však nedostal priamo od neho, ale od T-Mobile International potom, ako ho schválili akcionári. Telekomunikačný biznis ostal pre neho aj po desiatich rokoch zaujímavý.

Ľudia musia vedieť, čo sa od nich očakáva

V práci uprednostňuje otvorenú komunikáciu s podriadenými. „Na marketingu si so všetkými tykám.“ Každého nového človeka chce vidieť – chce vedieť, aký tím sa tvorí. Kolegovia by sa podľa neho mali poznať aj neformálne. Preto organizoval zhruba každých šesť mesiacov tzv. off-site stretnutia, keď šlo celé oddelenie na pár dní spolu na výlet. Na ňom sa okrem pracovných vecí aj športuje.

V práci je pre neho dôležité, aby dostával od podriadených spätnú väzbu a aby boli k nemu otvorení. „Ak sa však na niečom dohodneme, očakávam, že to urobia.“

Dobrých ľudí v telekomunikáciách je vždy málo. Vašina však hovorí, že treba vidieť aj potenciál. Dáva šancu napríklad tým, ktorí majú zdravú chuť riskovať, využívajú svoju intuíciu a majú pozitívny prístup k práci. „Treba im však hneď na začiatku povedať, čo od nich očakávam.“ Najhoršie totiž je, keď človek nevie, na čom je a ani čo sa od neho očakáva. Potom sa ťažko dostane tam, kam by sa mal, hovorí.

Príprava znižuje náročnosť stretnutí

Jeho pracovný deň vypĺňajú najmä rôzne stretnutia. „S tými, s ktorými spolupracujem, sa stretávam minimálne raz do týždňa.“ Človek vo vyššej pozícii však podľa neho menej tvorí a viac rozhoduje. Na rokovania prichádzajú jeho kolegovia a predkladajú mu rôzne varianty a riešenia. Nasleduje diskusia a spoločné rozhodnutie, ktorou cestou sa pôjde.

„Mám rád, keď mám čas sa na stretnutie pripraviť.“ Znižuje sa tým pre neho náročnosť rokovaní. Od postupu na generálneho riaditeľa očakáva práve zvýšenie počtu stretnutí v priebehu dňa, a teda aj počtu rozhodnutí.

Čas v práci sa zefektívňuje

Na otázku, či trávil vo firme spočiatku viac času ako dnes, neodpovedal priamo. „Fáza, keď začínate, je vždy najnáročnejšia. Potrebujete všetko pochopiť.“ Rovnaké je to aj teraz, keď prešiel do vyššej funkcie. Cíti sa ako po cunami. „Od rána do večera prichádza množstvo informácií, ktoré musím spracovať.“ Po čase podľa neho dochádza vždy k zefektívneniu pracovného času a človek je potom aj schopný rýchlejšie reagovať na prichádzajúce situácie. „Množstvo času sa však výrazne nemení.“

Z práce sa dostane až večer spravidla po siedmej. Snaží sa o to, aby stihol chvíľu relaxovať, zašportovať si, pozrieť si správy v televízii, či stretnúť sa so známymi. Nezriedka sa stáva, že má ešte večer pracovné stretnutie.

Je pre neho dôležité rozdeľovať súkromný a pracovný život. „Robiť cez víkendy iné veci ako v práci a stretávať sa s inými ľuďmi. Baviť sa úplne o inom svete.“ Rád sa napríklad lyžuje, bicykluje alebo chodí po horách. „Slovensko je v tomto úžasné. Môžete ísť do Malej Fatry alebo do Roháčov.“ Hoci sa necíti byť golfistom a ani nechodí robiť na golf biznis, chcel by sa mu venovať – od vlani má zelenú kartu, ktorú potrebuje, aby mohol ísť na ihrisko.

Počas roka si nájde čas aj na dovolenku. Hovorí, že nie je pre neho dôležité, či ide k moru, alebo do hôr, ale to, aby šiel s malou partiou známych a nie ako súčasť nejakého veľkého organizovaného zájazdu. „Sú miesta, napríklad v Afrike, kde je lepšie mať niečo predpripravené. Vtedy využijem menšie agentúry pre dobrodruhov, kde ide tak do päť ľudí.“

V politike by mal prevládať pragmatizmus

O politike nehovorí veľa. Sleduje ju a na mnoho vecí má svoj názor. V politike by mal podľa neho prevládať pragmatizmus, ktorý podporuje rozvoj krajiny a ekonomiky. Nestretáva sa ani s politikmi, vari okrem rezortného ministra Ľubomíra Vážneho. S ním sa stretol zatiaľ raz, podobne ako aj iní šéfovia z firiem, ktoré spadajú pod ministerstvo dopravy.

Rodinu si zatiaľ nezaložil. Jeho zázemie tvoria rodičia a bratia. „Mám aj mnoho kamarátov zo školy a z bývalej práce. S nimi sa rád stretávam, vyčistím si hlavu.“

Viac na www.leaders.sk