Jedným z hlavných cieľov Európy v budúcnosti by mala byť spoločná armáda. Slúžila by na udržiavanie svetového mieru, pretože v únii je už vojna „raz a navždy vylúčená“. Myslí si to najsilnejšia politička planéty nemecká kancelárka Angela Merkelová. V obsiahlom rozhovore pre denník Bild, ktorý vyšiel deň pred oslavami 50. výročia únie, rozprávala ako si predstavuje rozvoj únie v budúcich päťdesiatich rokoch.
Za jednu z najsmutnejších dní Európy považuje začiatok 90. rokov, keď členské krajiny „nedokázali zastaviť vojnu na Balkáne“. Aj preto by sa Európe zišla vlastná armáda.
Podobné predstavy má aj Varšava. Minulý rok poľský prezident Lech Kaczynski povedal, že si želá, aby únia mala 100–tisíc vojakov. Tí by spoločne s NATO zasahovali v problémových častiach sveta a obraňovali Európu.
Spokojní sú aj Česi
Kancelárka Merkelová cez víkend hostí v Berlíne lídrov 27 členských krajín únie. Únia si pripomína 50. výročie od podpisu Rímskych zmlúv. Vrcholom summitu má byť podpis Berlínskej deklarácie, ktorá má odštartovať oživovanie ústavy, ktorú odmietli v referendách Holanďania a Francúzi. Vo štvrtok večer Berlín rozposlal poslednú verziu deklarácie. Priamo sa v nej ústava nespomína, ale hovorí sa o roku 2009, dokedy treba vyriešiť súčasné ťažkosti pri rozhodovaní. „Často trvá príliš dlho, kým sa 27 štátom podarí nájsť zhodu,“ posťažovala sa Merkelová. Pri príprave deklarácie mala ťažkosti najmä s Českom, podľa ktorého bol Berlín tajnostkársky a text nekonzultoval. Nakoniec nastalo klasické európske zmierenie. Kancelárka volala do Prahy a premiéra Topolánka uchlácholila, že v texte nebude zmienka o ústave. Objaví sa „len“ slovíčko o nových základoch Európy do roku 2009.
Je to dobrý kompromis
Hovorili sme s PAVLOM HAMŽÍKOM, ktorý mal na starosti vyjednávanie o berlínskej deklarácii.
Súhlasíte s tým, že v texte nebude priama zmienka o ústave? Spomenie sa iba rok 2009, do ktorého by sa mali vyriešiť inštitucionálne problémy únie.
Podľa všetkého sa nedalo viac dosiahnuť. Podstatné je, že sa jasne stanovil termín na vyriešenie krízy a myslím, že je to dobrý odrazový mostík na ďalšie rokovania.
Slovensko presadzovalo zmienku o ďalšom rozširovaní únie. Francúzom a Rakúšanom sa to nepozdávalo, keďže vstup ďalších krajín je u nich veľmi nepopulárny. Ako to dopadlo?
My sme presadzovali svoj názor a ten bol akceptovaný do tej miery, že v texte bude zmienka o otvorenosti únie navonok. Nikto rozširovanie nebrzdí a všetci si uvedomujú, že Európa bude jednotná až vtedy, keď prijme všetky európske štáty.
Česko hlasno kritizovalo tajnosti okolo deklarácie. Údajne nemali dosť možností do prípravy zasahovať. Aký je váš pohľad?
My rešpektujeme nemecký prístup. Je nám jasné, že spoločné draftovanie 27 štátov by k ničomu neviedlo. Museli sme sa spoľahnúť na Nemcov, aby deklarácia mala hlavu a pätu a bola kompromisom.
(hud)
