Všetky moje reportáže boli objektívne, výhradám Vladimíra Palka nerozumiem. Nie som priateľ mafie, práve naopak - napadla ma, tvrdí bývalý redaktor Markízy a hovorca ministra vnútra ERIK TOMÁŠ.
Témy v spravodajstve Markízy vám niekto určoval, alebo ste si ich vyberali sami?
Najcennejšie bolo, ak s tipom prišiel redaktor. Čerpali sme z vlastných zdrojov, každý z nás mal po čase sieť informátorov, rovnako z agentúr a novín.
Audio: Ako nastúpil do Markízy:
Platili ste si svojich informátorov?
Nikdy.
Novinár často potrebuje získať informácie, ktoré sa nedajú zistiť legálnou cestou.
Uvedomoval som si, že som sa niekedy pohyboval na hrane zákona, najmä pri vypustení informácie, ktorá bola v režime utajenia. To však nie je problém redaktora, ale zdroja, ktorý informáciu novinárovi poskytuje. Vždy hovorím, že dôležitý je obsah a nie to, že unikla tajná informácia. Ak šlo o niečo závažné, o čom mala verejnosť vedieť, tak som to neriešil. Ja som vždy len oslovil a bolo na tom druhom, či mi informáciu poskytne.
O násilí v spravodajstve
Audio: O násilí v televízii:
Prečo je nevyhnutné mať v spravodajstve také množstvo vrážd, krvi, autonehôd a podobne?
Markíza bola postavená na komercii. Vychádzala z toho, čo chcú ľudia vidieť. Nezahmlievajme si veci - jednoducho tragédie ľudí priťahujú. Ak sa stane havária, respektíve niekoho zrazí vlak, pozrite, čo sa deje - vytvorí sa tam masa ľudí, ktorí na to pozerajú. Z toho vychádzala aj filozofia tvorby televíznych novín. Vždy sa začínalo ľudskou tragédiou, potom sa dalo trochu politiky a na záver pikošky z regiónov, prípadne sociálne príbehy.
Nedeformuje ľudí práve to množstvo násilia v spravodajstve? Predkladať divákom pohľad na roztrhané telo predsa nemá logiku.
To je iba jeden uhol pohľadu. Pri zverejňovaní záberov treba nájsť kompromis. Som vyslovene proti detailným záberom mŕtvych tiel. Vy hovoríte o deformácii ľudí, ja tvrdím, že ak niečo také ľudia vidia, dajú si viac pozor. Človek, ktorý vidí nejakú tragickú autonehodu, určite nabudúce spomalí.
Je normálne, ak dá novinár pri mŕtvom tele pod nos pozostalým mikrofón a berie ich kamera? Keby šlo o vašich blízkych, stále by ste to považovali za správne?
Novinári sú tak naučení a nehovorme iba o Markíze.
Hovorím všeobecne o prítomnosti násilia v spravodajstve médií.
Na tragických udalostiach boli vždy najzaujímavejšie emócie. Čím bezprostrednejšie, tým lepšie. Aj tu treba nájsť kompromis. Na jednej strane vedieť predať tú reportáž, na strane druhej mať úctu k obetiam a pozostalým.
Nemám pocit, že by Markíza a JOJ trpeli mimoriadnou úctou k obetiam a pozostalým.
Pri výbuchu plynu v Krompachoch sa mi zdá, že tam boli médiá príliš rýchlo a šokovaní príbuzní ešte len prichádzali. Priznávam, že tento prípad médiá trochu zneužili. Ale novinári sú jednoducho tlačení k tomu, aby tam boli aj emócie. Je to zaužívané a tak sa to robí.
Robili ste to teda rovnako?
Mal som isté hranice, tragédií som však robil veľmi málo. Stále tvrdím, že je iné byť drzý na politika a iné pri takýchto prípadoch.
O objektivite Markízy
Mal by novinár robiť politiku?
Nie. Mal by prinášať názory jednej alebo druhej strany. V spravodajskej reportáži by sa nemal objaviť jeho názor, alebo nejaký komentatívny prvok. Divák si má názor vytvoriť sám z toho, čo mu podáte.
Do reportáže nemusí dať novinár vlastný názor, stačí, ak to „správne" zostrihá. To urobí viac ako priame komentovanie.
To je možné, ale ide o zodpovednosť novinára.
Toto predsa Markíza robila.
Spravodajstvo Markízy bolo v globále podobné iným médiám. To znamená, že bolo väčšinou vyvážené.
Bolo objektívne?
Vo väčšine prípadov áno.
Audio: O objektivite Markízy:
Nebolo.
Konštatujete bez otázky. Je pravdou, že sa tam vyskytli určité momenty, ktoré s vyváženosťou a objektivitou nemali nič spoločné, ale často pramenili nie z vedomého smerovania proti niekomu, ale z chýbajúcej profesionality. Bohužiaľ sa to stávalo v prípadoch niektorých politických strán, pri ktorých to bolo vnímané citlivejšie. Otočím to však - Markíza sa po vstupe Pavla Ruska do politiky ocitla pod veľkým drobnohľadom a každé slovo bolo vnímané veľmi citlivo. Viac, ako u iných.
Realitou bolo dennodenné pozitívne propagovanie SOP a neskôr ANO, teda strán, ktoré Rusko podporoval. To je fakt.
Iste, nespochybňujem to. Treba ale rozlišovať, či väčšou prezentáciou jedného ubližujete niekomu druhému. Nikdy by som nezniesol, aby sa niekto v spravodajstve Markízy úmyselne snažil poškodiť súpera.
Ak prezentujem jednu stranu výhradne pozitívne a ostatné buď negatívne, alebo ich ignorujem, nejde o poškodzovanie súpera?
Že bola ANO prezentovaná najviac, absolútne nespochybňujem. To bolo jasné.
Bolo to správne?
Nebolo. Aj keď tvrdím, že tie štatistiky treba vidieť trochu inak - je rozdiel, keď sa robí prieskum čisto straníckych vystúpení a prieskum všetkých vystúpení politikov. Ja tvrdím, že ak vystupuje v spravodajstve premiér, treba jeho čas započítať aj strane. Potom by boli štatistiky iné - rozdiel medzi ANO a ostatnými by nebol taký markantný.
Novinári Markízy však robili to, čo ste sám označili za nesprávne - politiku.
Iste, prezentácia ANO v dobrom svetle naozaj bola. To je jasné. U Schustera, neskôr aj u ANO. Toto nijako nespochybňujem. Ale zužovať to len na Markízu, že preferovala nejaké strany, by bolo veľmi nespravodlivé. To isté robili aj iné médiá, akurát to nebolo tak na očiach. Až mám pocit, že to prerástlo do určitej potreby udierať si iba do Markízy. Ak už novinár začne písať o kolegoch, tento stav nie je dobrý.
Ak je nejaký novinár tendenčný a neobjektívny, iný novinár by o tom nemal písať?
Treba sa najskôr pozrieť na vlastný dvor. Ak tak píše médium, ktoré tiež hrá v prospech nejakej politickej strany, tak sa mi to nepáči.
Hovorme konkrétne.
Nerád by som vo funkcii hovorcu hovoril konkrétne.
Teraz nezastupujete ministra vnútra.
Ale aj pri tomto rozhovore som hovorca. Som profesionál a chcem mať korektné vzťahy s médiami. Je to minulosť. Môžem však povedať, čo sa mi nepáči - prečo tak, ako funguje Licenčná rada, ktorá pokutuje televízie, nefunguje aj Tlačová rada? Je to nefunkčný orgán, ktorý dá iba nejaké stanovisko, ale printové médiá si môžu napísať čokoľvek bez možnosti nejakej sankcie.
Podľa vás by ale mala existovať falošná solidarita medzi novinármi tak, ako to poznáme u lekárov, právnikov a iných profesií?
Falošná solidarita nie je ten správny termín.
Povedali ste, že nie je dobré, ak novinár píše o inom novinárovi.
Nie. Mal som na mysli to, že ani novinár, ktorý píše o inom kolegovi, sa nemôže tváriť, že nepreferuje inú politickú stranu. Takých týždenníkov a denníkov je tu veľa. Problém Markízy bol iba v tom, že bola taká sledovaná. Názor na ňu bol príliš prísny.
Pretože nebola za Pavla Ruska objektívnym médiom.
Netvrdím, že bola vždy objektívna. Z hľadiska preferovania istých politických strán objektívna nebola. Ale pýtam sa - keby mala k Markíze blízko iná strana, nerobila by to rovnako? Pre mňa je dôležité, či bola Markíza zneužívaná na ubližovanie politickým konkurentom.
Veď bola. Okato preferovala jednu stranu, predtým inú, predtým Schustera, ešte predtým Dzurindu. Logicky teda hrala proti iným.
Nedá sa povedať, že to bolo správne. Ale vo vývoji spoločnosti sa objavili určité neštandardné prvky a bolo voči nim potrebné nasadiť nie úplné štandardné metódy. V kritickom období sa drvivá väčšina médií postavila do pozície bojovníkov proti spoločnému nepriateľovi.
To môže teoreticky platiť v čase pádu mečiarizmu, keď suplovala Kubišovu STV, určite nie pri „výrobe" Schustera za prezidenta a ANO.
Podľahlo sa atmosfére. Treba to hodnotiť v tom smere, do akej miery sa ublížilo tým, voči ktorým spravodajstvo smerovalo.
Je správne, ak majiteľ televízie vyrába prezidenta?
Určite nie. Ale, v tom čase ešte doznievali nálady z predchádzajúceho obdobia.
Rusko zasahoval aj do spravodajstva.
To je jeden obrovský mýtus. V spoločnosti je predstava, že sme sedeli v strižni a poza chrbty nám chodil Rusko a diktoval vety, ktoré tam majú byť.
Na ovplyvňovanie nepotrebuje chodiť po strižni.
Budem hovoriť iba za seba. Ani raz za sedem rokov mi Rusko nepovedal, čo má byť v reportáži a za ten čas som dostal od neho jediný tip na reportáž - konkrétne kontakty na dvoch nespokojných vyšetrovateľov. Dal som priestor aj druhej strane a bolo. Rusko mi nikdy nevolal, ani mi osobne nehovoril, čo má byť v reportáži. Čo sa týka ostatných ľudí, k tomu sa vyjadriť neviem.
Je správne, ak má novinár kamarátske vzťahy s politikmi?
Nevidím v tom žiadny problém, pokiaľ sa to neodráža na jeho práci. Osobne nevidím nič zlé na tom, ak si aj zájdu spolu na pivo.
Ak chodím s politikom na pivo, ako o ňom môžem objektívne informovať v prípade, že bude zamotaný v nejakej kauze?
Je iné, ak s ním chodíte na pivo každý deň a iné, ak s ním idete raz za čas. Ak to novinár preháňa, sám sa vystavuje riziku, že ho zaškatuľkujú.
Pýtam sa to preto, lebo ste takých kamarátov mali.
Mal. Ako mnoho iných novinárov. Vybehli sme si, ale nikdy to nemalo vplyv na našu prácu. Ja som sa stretával s poslancami, ktorí neboli v mojom novinárskom zábere. Trpím na nejakú nálepku, že som blízkym človekom Pavla Ruska.
A neboli ste ním?
To je najväčší omyl v celom prípade. Vychádzajúc zo skúseností v Markíze, blízky človek si totiž s Ruskom tykal, na základe exkluzívnych zmlúv dostával občas popri plate aj jednorazové peniaze navyše, chodil na jeho rodinné párty a dovolenky. Erik Tomáš si s Ruskom doteraz vyká, nikdy nedostal žiadny honorár navyše, nikdy nebol ani na jednej jeho rodinnej párty a nikdy s ním nebol na dovolenke.
Ako si potom vysvetľujete vznik týchto informácií?
Pretože som robil rezort vnútra a bol som kritický voči Palkovi. Rusko mal Markízu a ANO a jeho strana bola prirodzeným protivníkom KDH. Z toho to celé vzniklo.
Vy sa od Ruska dištancujete?
To nie. Len hovorím, že som nebol jeho blízky človek. Mali sme vždy profesionálne vzťahy a doteraz ho rešpektujem. Vnímal som tragikomicky, ako sa od neho po zmene v Markíze snažili dištancovať skutočne blízki ľudia.
Viacero redaktorov mi po odchode z Markízy potvrdilo, že do spravodajstva zasahoval. Rovnako to tvrdia aj niektoré knihy, ktoré o ňom vyšli.
Ja hovorím o sebe a o tom, o čom viem. Za sedem rokov mi ani raz nevolal a ani raz mi do ničoho nezasahoval. Ak to tvrdia iní, mali by byť konkrétnejší a vyjadriť sa k tomu.
O spore s Vladimírom Palkom
Audio: O tom, že voči Palkovi nebol o nič tvrdší ako k jeho predchodcom:
Medzi Ruskom a KDH panovala averzia. Je náhoda, že rovnaká averzia panovala aj medzi Markízou a KDH a panuje doteraz aj medzi vami a Vladimírom Palkom?
Celý konflikt medzi mnou a Palkom je jedno veľké nedorozumenie. Na rezortoch vnútra, spravodlivosti a prokuratúry som pracoval sedem rokov. Prežil som troch ministrov - Pittnera, Šimka a Palka. Môj štýl práce sa nezmenil - bol som rovnako tvrdý voči všetkým trom. Práve reportáže v Markíze pritom prispeli k pádu Pittnera, keď začal veľa rozprávať a zmaril určité vyšetrovania. Doteraz si s ním podám ruku a vieme sa porozprávať. Pretože to nezobral osobne. Rovnako Šimko. Len Palko to vzal osobne. Nadobudol dojem, že všetko, čo robím, robím na základe nejakej objednávky. Napriek tomu, že všetky informácie boli riadne ošetrené a podložené.
Pravdou je, že ste po ňom šli prakticky neustále.
To nie je pravda. Počet reportáží, ktoré sa týkali pána Palka bol popri celkovom množstve až zanedbateľný. V novinárčine platí pravidlo - čím horšia správa, tým zaujímavejšia. Keď som nachádzal medzery v rezorte vnútra, tak som ich proste urobil. Jediný môj problém bol v tom, že som robil ten rezort vnútra kontinuálne sedem rokov a v určitom čase vstúpil do politiky Pavol Rusko. V tom momente som sa ako novinár, robiaci rezorty KDH, dostal do pozície, že akákoľvek moja reportáž bola vnímaná citlivejšie.
Lenže na Palkovom ministrovaní boli okrem negatív aj pozitíva. Urobili ste aspoň jednu reportáž, v ktorej ste ho vykreslili pozitívne?
Ale samozrejme. Urobil som tisícštyristo reportáží z rôznych oblastí, najmä z rezortu vnútra.
Konkrétne.
Veď sa k tomu dostanem. Vyšetrovačka, súdne procesy, rôzne obviňovania... novinársky som spracoval všetkých štrnásť prípadov Ivana Lexu... To všetko je reklama polície a všetko som to robil profesionálne.
Pýtal som sa priamo na Palka.
Vladimír Palko často robil tlačové besedy. K rôznym úplatkom, k Mikulášovi Černákovi a tak ďalej. Tie tlačovky som prinášal. Ak chytili Černáka, obvinili ho z vraždy a hovoril o tom Palko, tak som to spracoval. Keď som spracoval kauzu odpočúvanie, tak som prvý priniesol aj reportáž, že odpočúvala SIS, keď som otvoril kauzu straty nahrávok, tak som zahral aj reportáž, že parlamentný výbor Palka podržal... Veď to je na tom to najtragickejšie!
Čo?
Že sa to posudzuje len z jedného uhla pohľadu. Reportáží, ktoré by mohli skutočne nejakým spôsobom vzbudzovať dojem pána Palka, že som šiel proti nemu, bolo podľa mojej analýzy možno desať až jedenásť. Z tisícštyristo!
Neporovnávajme pomer celkového počtu reportáží k negatívnym o Palkovi, ale pomer pozitívnych a negatívnych o ňom.
Určite by z toho nevyšlo, že som ich o ňom spravil negatívnych viac ako pozitívnych.
Keď som s ním hovoril o kauze striekačky, vysvetlil ju celkom logicky. Bolo vyrobenie takej kauzy nutné?
A bol novinár tým, kto skonštatoval porušenie zákona? Novinár udelil Ministerstvu vnútra pokutu dvanásť miliónov? Udelil ju Úrad pre verejné obstarávanie. A Palko dostal v tej reportáži adekvátny priestor. Úlohou novinára je - ak nejaký úrad niečo oficiálne skonštatuje a dá pokutu - spracovať to a dať priestor aj druhej strane. Veď si tú reportáž znovu pozrite - tam neexistovalo, aby nebol daný priestor aj Palkovi. V žiadnej mojej reportáži sa nestalo, že by nedostali priestor obe strany. V žiadnej! Na tom trvám.
Ja to nemám čo hodnotiť, konfrontujem vás s tvrdeniami Palka.
Palko to otáča. Podľa neho je niekto zlý novinár preto, lebo to odvysiela. Jemu sa zdá, že všetko vysvetlil a že všetko sedí. Ja som len priniesol informáciu, že štátny orgán udelil pokutu. To je všetko.
Vytýka vám aj rozhovor s Mikulášom Černákom. Na čo je dobré dávať priestor mafiánovi?
Z profesionálneho hľadiska určite áno, pretože je druhou stranou sporu. Ambíciou každého novinára by malo byť urobenie rozhovoru aj so šéfom Al-Kájdy. Nie preto, že súhlasí s jeho názormi, ale jednoducho preto, lebo je zaujímavý.
Audio: O rozhovore s Mikulášom Černákom:
Ako ten rozhovor vznikol?
Len po profesionálnej línii. V decembri 2002 mal Černák po piatich rokoch opustiť väzenie. Proste novinársky zaujímavá téma, v Ilave boli všetky médiá. Prečo tam boli? Chceli predsa získať jeho názor, rozumiete? Tak som zavolal jeho advokátovi a povedal mu, že by som chcel s Černákom rozhovor. Presne v zmysle filozofie, že novinár musí dať priestor všetkým. Ponúkol som, že vopred pošlem otázky faxom. Po celom tom cirkuse pri väznici mi volal o jedenástej večer jeho advokát, že na druhý deň mi ten rozhovor dajú. Moja manželka bola v treťom mesiaci tehotenstva. Ten strach, ktorý mala, je neopísateľný. Odhovárala ma od toho, lebo to, samozrejme, malo svoje bezpečnostné riziká.
Bol to nápad Markízy alebo váš?
Môj. Práveže sa ma v robote pýtali, či to naozaj chcem urobiť. A ja, že áno, veď to bola veľká ryba. Šli sme tam za prísnych bezpečnostných opatrení s tým, že som musel mať tri hodiny vopred vypnutý mobilný telefón a presadnúť na dohodnutom mieste do cudzieho auta. Mal som strach. Neobával som sa toho, že by mi ublížil nejaký Černákov človek, ale toho, že bol po piatich rokoch prvý deň na slobode a mohlo sa stať čokoľvek. V práci to vyhodnotili ako profesionálnu robotu.
Vytýka sa vám, že tie otázky boli propagandistické.
Z desiatich otázok mi Černák dve škrtol. V novinách sa dočítam, že mu robím propagandu tým, že som ten rozhovor urobil. Pýtam sa vás ako novinára - otázky typu „zavraždili ste Szymaneka?", „sedeli ste za dvojnásobné vydieranie, priznávate si vinu aspoň v týchto prípadoch?", „ste skutočne slovenským bossom podsvetia?", „majú sa podnikatelia v okolí Brezna a Banskej Bystrice začať obávať vášho návratu?", sa vám zdajú propagandistické? Vy by ste sa ho to nespýtali?
Stále mi nie je jasná legitimita rozhovoru s mafiánom. Dostal v správach až tri minúty, takéto dlhé príspevky sa tam neobjavujú.
Toto bol jeden z najcitovanejších rozhovorov v slovenských médiách vôbec. Ten rozhovor prebral úplne, ale úplne každý, možno s výnimkou dvoch médií. Tak sa pýtam - nebol tento rozhovor legitímny, ak ho každý prevzal?
Palko vám vyčíta, že ste k Černákovi boli úctivý.
A čo by ste sa Černáka spýtali vy?
Otázka typu „zavraždili ste Szymaneka?" je zbytočná. Logicky to poprie.
No dobre, ale veď o to ide. Ja mu predsa nemôžem radiť, čo má odpovedať. Akú inú otázku by ste mu položili vy?
Tvrdíte, že Markíza tú reportáž od vás nežiadala, že ste to vymysleli sám. Černák však bol už predtým v Markíze vykresľovaný ako milovník tigrov, robila sa reportáž z oslavy jeho narodenín, Rusko sa s ním viackrát osobne stretol.
Áno, to bolo niečo hrozné. Práve to bola propagácia a nie to, čo som robil ja. Lenže vy hovoríte o roku 1997. Ja som nastúpil až v roku 1999. Robil to úplne iný redaktor. A absolútne súhlasím, že to bolo nemiestne. Odmietam však spájanie materiálu o Černákovych narodeninách s materiálom o jeho prepustení, ktorý bol citovaný vo všetkých médiách. A hlavne - vtedy mi to nikto nevyčítal.
Čiže argument, že ste kopali do ministra vnútra a zároveň dávali priestor v hlavnom vysielacom čase mafii, neberiete?
Tak teraz na rovinu. Toto je typická účelová kombinácia pána Palka v snahe vyrobiť zo mňa nejakého priateľa podsvetia. A začal to robiť kedy? Až teraz, keď som nastúpil na post hovorcu.
Audio: O napadnutí podsvetím:
To nie je pravda, výhrady voči vám prezentoval už dávno predtým.
V takomto kontexte Černáka nikdy predtým nespomenul. Až keď som sa stal hovorcom. Beriem to tak, že chce za každú cenu zaútočiť na ministra Kaliňáka. A chcem pánovi Palkovi oznámiť jednu vec - Erik Tomáš bol fyzicky napadnutý bratislavským podsvetím v jednom bare, asi päť rokov dozadu pred očami poslancov Národnej rady a pred očami viacerých novinárov. Zo strachu o svoje zdravie a život som všetkých poprosil, aby o tejto veci neinformovali. Taký som ja priateľ mafie. Nájdite mi ešte jedného novinára, ktorý bol fyzicky napadnutý podsvetím. Nájdite mi ho a môžme sa s ním o tom porozprávať. Vyslovene si vyprosujem, aby Palko zo mňa robil údajného priateľa podsvetia.
Aký bol dôvod napadnutia?
Do tejto chvíle som sa to nedozvedel.
Nemohlo ísť o obyčajnú náhodu, o klasickú roztržku v bare?
Roztržka to nebola, pretože spôsob napadnutia bol taký, že som sedel na barovej stoličke a z ničoho nič som odrazu pocítil kopanec do hlavy, spadol som na zem a tam do mňa kopalo približne šesť ľudí. Pamätám si len značky ich obuvi.
U koho si to môžem overiť?
Na menách nezáleží, ale boli tam aj poslanci z prvej Dzurindovej vlády. Keď som sa pomedzi ľudí preplietol smerom k nim, pýtali sa ma, čo sa stalo. Potom vybehli k tým ľuďom, že čo to má znamenať, a oni arogantne odpovedali, čo je ich do toho. Následne som odišiel do nemocnice. Bol tam napríklad bývalý poslanec za SDĽ Ľubomír Andrássy a z Markízy Daniel Krajcer.
Zažili ste troch ministrov vnútra, na ktorých ste pracovali ako novinár. Ktorý z nich bol najlepší?
Najviac mi imponoval Ladislav Pittner, keď sa pýtate na tých bývalých. Keby ste sa pýtali aj na súčasného, bolo by to jasné.
Ako hodnotíte Palka ako ministra? Skúste sa odosobniť, že máte osobné spory.
Mňa ten spor mrzí. Ja som ho však nevytvoril. Kedykoľvek za mnou mohol prísť a mohli sme si to vydebatovať. Musím však povedať, že mal dobrý základ pre prácu ministra vnútra. Doteraz si myslím, že v podstatnej časti svojho charakteru je morálnym človekom. Tým, akých ľudí si vybral do svojho tímu a spôsob, akým to celé manažoval, to nebolo - jemne povedané - celkom ideálne. Jeho morálny kredit som nikdy nespochybňoval.
Predtým ste mali vzťahy normálne?
Presne tak. Keď bol predsedom Brannobezpečnostného výboru, mal som pocit, že ma berie ako profesionála. Veď som za ním stále chodil po názory za ministrovania Pittnera a Šimka. Prvýkrát som čítal nejakú konkrétnu invektívu voči mojej osobe až po nástupe na post hovorcu práve v SME. Dovtedy sa vyjadroval iba všeobecne k Markíze ako takej. Vždy som mal chuť si to s ním vysvetliť, ale mal som pocit, že on už nechce. Najskôr som si myslel, že ide iba o určité nedorozumenie, dnes mám pocit, že to prerástlo až do úmyslu. Nechápem, čo tým sleduje.
Šli by ste s ním na pivo, aby ste si to vydiskutovali ako chlap s chlapom?
Kým som bol novinár a neosočil ma osobne, dovtedy by som s ním šiel na pivo kedykoľvek. Od môjho odchodu z televízie by som s ním nešiel. Ten konflikt vnímam totiž osobne už aj ja. Cítim to tak, že mi ublížil.
Na základe čoho tvrdíte, že vás kritizuje s cieľom diskreditovať Kaliňáka?
Keďže tých problémov je po nástupe súčasného ministra vnútra v rezorte strašne málo a funguje to zatiaľ dobre, je absolútne jasné, že moju osobu využíva Palko iba ako spôsob útoku voči Kaliňákovi. A to chcem odsúdiť. Ja absolútne nerozumiem, ako sa môže ústavný činiteľ až tak veľmi zaoberať nejakým hovorcom. Ako keby som mal nejaké neskutočné právomoci ovplyvňovať veci. Na rozdiel od svojho predchodcu Ažaltoviča som hovorcom, ktorý si robí výhradne svoju prácu, teda prácu s médiami.
Čo robil Ažaltovič navyše?
O tom nebudem hovoriť.
Poznáte iného novinára, ktorý s ním má také vyhrotené vzťahy?
Ja s ním vyhrotené vzťahy nemám. On má problém so mnou. Ja som sa stal pre neho nepohodlným novinárom a to budem opakovať tisíckrát. Trvám na tom, že všetky moje reportáže boli objektívne a postavené na faktoch.
Všetky ťažko, pretože v dvoch prípadoch Rada pre vysielanie a retransmisiu upozornila na porušenie zákona. Práve na podnet Ažaltoviča. Rovnako vám neobjektivitu vytklo aj MEMO 98.
Pre mňa je jediným metrom Licenčná rada. Bola prísna, na Markízu až príliš. Zo strany pána Ažaltoviča bolo podaných množstvo podnetov. A zo všetkých podaní mi rada dvakrát povie, že to nebolo v poriadku a udelí najnižšiu možnú sankciu - iba upozornenie. Ja vám tie dve reportáže kedykoľvek ukážem a budem sa o nich hádať. Ani za jednu reportáž Erika Tomáša televízia neplatila pokutu, ani sa nemusela ospravedlňovať. Na rozdiel od iných kolegov, kde boli tie sankcie fakt prísne. Budem sa hádať až do smrti, že tie reportáže boli v poriadku.
Orgán, ktorý o tom rozhodoval, si to nemyslel.
Tak poďme detailne - v prvom prípade bol ako naschvál na tlačovke ministra vnútra zle zapnutý mikrofón a nepočul som dobre pri prehrávaní v strižni prvú otázku, ako presne bola kladená. Naformuloval som ju trochu inak, ale významovo rovnako! Pritom to bola jedna zo šiestich otázok, ktoré som položil v reportáži. Teda jedna šestina. Veď aj preto bola tá sankcia taká nízka.
Čo druhá reportáž?
Vytkli mi, že som v reportáži spomínal tri momenty a Palko dostal priestor vyjadriť sa iba k dvom. V materiáli, ktorý mal minútu a dvadsať sekúnd, pritom Palko hovoril tridsaťpäť sekúnd. Takže na jeden moment nereagoval dostatočne. Chápete to? Neberte to tak, že celá reportáž bola zlá. Šlo iba o technické záležitosti. A kedykoľvek obe tie reportáže ukážem.
Stále tvrdíte, že ste boli objektívny. Keď však do Markízy nastúpili noví majitelia, v podstate vás vyrazili. Vtedajšia hovorkyňa Semjanová to zdôvodnila tak, že ste si nezískali ich dôveru.
Nechoďme okolo horúcej kaše, naozaj mi bol ponúknutý odchod. Nikto však nevedel povedať, prečo. Nikto sa nechcel baviť o reportážach, ani prijať ich analýzu, ktorú som ponúkal. Trebárs tých desiatich, ktoré mohli trochu vyrušiť Palka. Odchádzal som zo spravodajstva ako ich najcitovanejší redaktor. To nehovorím, aby som sa chválil, ale kvôli tomu, že o legitimite mojich tém nemôže byť pochýb. Odchádzal som ako redaktor, ktorý najčastejšie televízne noviny otváral, za ktorého prácu televíza neplatila žiadne pokuty a ani raz sa nemusela ospravedlňovať.
Dôveru nového vedenia ste však nezískali. Náhoda?
Dôvod môjho odchodu zo strany Markízy bol zjavne neprofesionálny. Bol politicko - ekonomický. Ale z rešpektu k Markíze to nechcem viac rozvádzať. Tých sedem rokov v nej bolo úžasných a samotný záver mi ich nepokazí.
Podľa Palka ste sa zúčastňovali na nactiutŕhačskej kampani.
Toto jeho vyjadrenie som nepochopil. To bol jeho najtvrdší slovný atak voči mne. Všimnite si však, že Palko vždy formuluje svoje vety tak, aby neboli napadnuteľné na súde. Vždy som tie vety sledoval s tým, že sa už konečne súdne ohradím, viacerí mi to aj radili, ale nechcem ísť do niečoho, kde sa nedá uspieť. Palko hovorí, že som si pozval Černáka do televízie. Pozval som si ho? Nepozval. Ale na súde by vysvetlil, že to myslel inak. Na každej tlačovej besede v podstate doteraz spomína moje meno, až mám pocit, že so mnou vstáva aj zaspáva.
Ako vás berú iní novinári?
Naše vzťahy sú s drvivou väčšinou novinárov veľmi dobré, ak neberiem niekoľkých, ktorí sú zjavne otočení ku KDH a najmä k Palkovi.
Audio: O sporoch s Vladimírom Palkom:
Máte problém iba s Palkom, alebo s KDH ako takým?
Iba s Palkom. Robil som aj rezort spravodlivosti a pán Lipšic proti mne nikdy nemal výhrady. Doteraz sa dokážeme porozprávať. Keď mal pán Brocka problémy so svojim bratom, zavolal som mu a povedal, že to robiť nebudem. To ľudia v KDH veľmi dobre vedia. Som veriaci človek, chodím do kostola. S Palkom som sa dokonca kedysi stretol v rade na spoveď, niekoľkokrát som stál v kostole v nedeľu vedľa pána Lipšica. Takže ani tento motív, že by som bol nejaký liberál, proste nie... Motív proste chýba. Poviem ešte jednu pikošku - môj otec bol členom KDH a po mojom odchode z televízie z neho vystúpil.
O poste hovorcu
Kdesi ste sa vyjadrili, že si vás Kaliňák za hovorcu vybral, pretože ste sa poznali už predtým a dobre vás poznal.
Spoznali sme sa v parlamente, keď bol v opozícii a tvoril prirodzenú názorovú protiváhu voči Vladimírovi Palkovi. Neskôr sme začali mať aj trochu neformálne vzťahy a o tejto práci sme sa začali žartovne i vážne baviť ešte v čase, keď som bol v Markíze.
Klamali ste niekedy na poste hovorcu?
Nikdy. Naopak.
Pýtam sa to preto, lebo vášho predchodcu redaktori Paľby z klamstva usvedčili.
Ja som v žiadnom prípade nikdy neklamal.
Ale občas nehovoríte úplnú pravdu.
Vždy formulujem tak, aby to, čo poviem, bola pravda. Niekedy sa stane, že musím komentovať výroky iných a vtedy si poviem, že načo to dotyčný povedal, keď to teraz musíme dávať do poriadku. Ale to je normálne, ide o klasickú krízovú komunikáciu.
Hovorca tlmočí názory rezortu, nie svoje. Ste s nimi stotožnený?
Za prvých osem mesiacov som sa nedostal do žiadneho konfliktu so svojim vnútorným presvedčením.
Je pre novinára post hovorcu najvyššou métou?
Neviem. Mne osobne to sedí. Či je to však posun v kariére, netuším. Skúsenosť novinára je však pre hovorcu na nezaplatenie. Jednak poznám ostatných novinárov, jednak viem, čo môžem od koho čakať.
Aký je plat hovorcu ministra?
Približne päťdesiattisíc v hrubom.
Tento post je iba dočasný. Vrátite sa potom k médiám?
Osobne sa už do médií vrátiť nechcem a ani nie je dobré, aby to hovorca robil. Nie som však členom Smeru a na tomto ministerstve prevažujú odborné témy nad politickými. Takže nikdy nehovor nikdy.
Koho ste volili?
Je to pre mňa príliš intímna otázka, aby som na ňu odpovedal.
Volili ste Smer?
Určite som nevolil KDH. Lebo ako veriaci človek tvrdím, že politika nemôže byť nástrojom na uplatňovanie viery.
Predchádzajúce rozhovory si môžte prečítať tu.
Na SME.sk pripravujeme:
PÁL CSÁKY o politike a SMK
JÁN ĎUROVČÍK o tanci a šoubiznise
Do pripravovaných rozhovorov sa môžu zapojiť aj čitatelia. Stačí, ak svoje otázky zašlete na karol.sudor@smeonline.sk.
