Siedmy zväzok edície Knižnica slovenskej literatúry prináša spisovateľa, ktorého si väčšina zapísala do pamäti ako autora románu Adam Šangala a historickej prózy vôbec.
Editor výberu Jégého próz, autor doslovu, komentára, kalendária a vysvetliviek – literárny historik Vladimír Petrík – predstavuje Jégého rozsiahlejšie a zaujímavejšie, uvádza aj prierez jeho publicistikou a štyri listy (Krčmérymu, Mrázovi, Vansovej a svojmu synovi).
Nechýba ani Jégé v kritike a spomienkach a pre túto edíciu neodmysliteľná obrazová príloha, ktorá sa tu viaže na búrlivé obdobie literatúry – čas medzi dvoma svetovými vojnami - , keď sa v slovesnom umení krížili mnohé literárne smery.
Literárna história bola dlho rozpačitá pri zaraďovaní Jégého (hoci škatuľkovanie autorov, nazdávame sa, nie je vhodný spôsob posudzovania tvorby); raz bol realistom, raz kritickým realistom a inokedy naturalistom.
Vladimír Barborík píše: „Bol to zjav medzigeneračný (nie dobou narodenia, ale načasovaním svojho diela), solitér, pričom energiu jeho tvorby nepodporila žiadna skupinová smerová vlna.“
Vladimír Petrík zasa už názvom doslovu ku knihe (Jégé – slovenský naturalista) dáva autorovi miesto v spleti literárnych smerov. Jégého naturalizmus vysvetľuje na známej kauze v súvislosti s Emilom Zolom a jeho románom Peniaze (čo je aj názov Jégého štúdie o naturalizme).
„Zola bol Nádašimu blízky koncepciou človeka a sveta vôbec, ale nie tvorivou metódou,“ píše Petrík a súčasne pripomína, že Ladislava Nádašiho Jégého nezaraďovali k naturalizmu najmä v 50. rokoch z dôvodu, že „naturalistický román bol experimentálnym románom. O Jégém ako o naturalistovi sa začalo znovu hovoriť až v šesťdesiatych rokoch“.
Jégého naturalistickú orientáciu nepochybne ovplyvnil aj rozvoj prírodných vied a jeho občianske povolanie (bol lekárom). Nedá sa však jednoznačne zaradiť, čo vyplýva nielen z charakteru jeho tvorby, ale aj z charakteru jeho ako osobnosti („neplával s väčšinou; vždy ostával sám sebou“).
A tak i jeho prozaická tvorba nesie v sebe, povedané spolu s Barboríkom, originálny a netradičný pohľad na človeka.
Čo nájdeme v Jégého prózach? Minulosť i jeho súčasnosť, ľudí (parafrázujúc Vladimíra Petríka), predávajúcich za výsady a hmotné výhody vlastné presvedčenie a svedomie, obraz toho, ako sa správa človek v daných historických podmienkach.
A Jégé ako osobnosť? „Bol v podstate liberál, ktorý sa nedal zväzovať žiadnou ideológiou, ctil slobodu jednotlivca, i slobodu trhu (socializmus kritizoval nielen ako tyraniu nad jednotlivcom, ale aj ako ekonomický systém).“
Bol realista s dávkou naturalizmu. Čítajme Cestu životom a ostatné jeho prózy.
Autor: Gabriela Rakúsová Autorka je literárna kritička
