Na celom svete je stále viac žien, ktoré odkladajú rodičovstvo, aby sa mohli plnohodnotne venovať svojej práci. Vedie ich k tomu abmbícia dosiahnuť vo svojej profesii určitú úroveň pred tým, než sa stanú matkami. Inými slovami - nevedia zladiť súkromný a pracovný život. Aj na Slovensku už síce vzrastá počet rodín, ktoré si môžu dovoliť dieťa (teda žiť z jedného platu), stúpa však aj podiel žien, ktoré sa odmietajú vzdať profesijného uplatnenia. Niektoré sa pre rodičovskú rolu rozhodnú až vtedy, keď si v zamestnaní vytvorili dobré postavenie. Ani v tejto situácii však nemôžu vypadnúť z práce na dlhší čas.
Ženám ústretová
organizácia pracovného času
Pomôcť vyriešiť túto dilemu im môžu flexibilné modely organizácie práce. V súvislosti s posilnením prístupu žien na trh práce a odbúraním prekážok sa dnes hovorí o takzvanej ženám ústretovej organizácii pracovného času. Najčastejšie ide o prácu na čiastočný úväzok, pohyblivý pracovný čas alebo prácu z domu - telework.
Niektoré priekumy však ukazujú, že optimálnym riešením nie je ani práca na čiastočný úväzok. Ľudia, ktorí využívajú výhody kratšieho pracovného času, sa totiž musia vyrovnávať aj s rôznymi nevýhodami. Je to napríklad nižšie ohodnotenie práce, obmedzený prístup k firemným vzdelávacím aktivitám a často aj zmrazenie kariérneho postupu. Napriek tomu bol v rokoch 2000 až 2001 zaznamenaný najväčší nárast čiastočných pracovných úväzkov vo Švédsku, Rakúsku a Nemecku. V Holandsku tvorili pracujúci na čiastočný úväzok až 42 percent všetkých zamestnaných. Faktom je, že kratšie pracovné úväzky sú (možno aj z vyššie spomínaných príčin) najmä doménou žien - práve ony tvoria až 80 percent všetkých pracovníkov krajín Európskej únie zamestnaných na čiastočný úväzok.
Šanca na udržanie pracovných návykov a zručností
Aj napriek spomínaným nevýhodám sa sociológovia prihovárajú za flexibilné formy práce, pretože pomáhajú udržať zamestnávanie ohrozených skupín (ženy a starší ľudia) na lepšej úrovni. Aj podľa odborníkov zo Strediska pre štúdium práce a rodiny môže práca na čiastočný úväzok pomôcť nájsť východisko z dlhodobej ženskej nezamestnanosti najmä v kategórii so základným a stredoškolským vzdelaním. Najmä pre ženy, ktoré sú matkami malých detí, môže byť totiž táto forma zamestnávania nielen šancou na udržanie ekonomického štandardu rodiny, ale aj spôsobom na udržanie pracovných návykov a zručností. Ak sa totiž nepreruší zamestnanie na dlhý čas, neupadajú do takej výraznej sociálnej izolácie, ako pri
niekoľkoročnom výpadku. A keď
nastúpia deti do školy alebo predškolských zariadení, dokážu plynulejšie prejsť do osemhodinového pracovného pomeru.
Širšiemu využívaniu skrátených pracovných úväzkov aj rozvoju teleworkingu bránia vžité stereotypy. Zamestnávatelia uprednostňujú tradičný priebeh práce - teda zamestnanca pracujúceho na plný osemhodinový pracovný čas. Niektoré príklady z firemnej praxe však ukazujú, že by flexibilné formy práce aj prorodinné opatrenia mohli pomôcť zamestnancom aj zamestnávateľom. Ide napríklad o cielené vzdelávanie žien na materskej dovolenke, aby v jej priebehu nestratili dosiahnutú kvalifikáciu. Ďalšími príkladmi zosúlaďovania pracovných a rodinných povinností môžu byť aj predškolské zariadenia financované firmami.
Tieto opatrenia zo strany
zamestnávateľov nemajú len jednostranný efekt, zároveň zlepšujú atmosféru vo firme, znižujú náklady spôsobené fluktuáciou zamestnancov a zvyšujú ich lojalitu k zamestnávateľovi.
(gal)
Foto - internet
