Štúdia, ktorú v rámci projektu "Tretia kariéra" (spolufinancovaného Európskym sociálnym fondom a štátnym rozpočtom ČR) spracoval kolektív autorov Národného centra sociálnych štúdií poukazuje na niektoré zaujímavé súvislosti.
Štúdia vychádza z poznatkov, že zatiaľ čo sa s pribúdajúcim vekom môžu redukovať napríklad fyzické sily alebo zhoršovať zmyslové vnímanie, v mentálnej a intelektuálnej sfére sa naopak vytvárajú nové funkčné prepojenia a vzniká nová kvalita.
Autori tiež poukazujú na to, že sú tiež známe nástroje a metódy pre udržiavanie a rozvíjanie mentálnych schopností.
Okrem toho, všetky prejavy starnutia a s nimi súvisiace zmeny profesionálnych schopností sa vo výskumných prácach definujú až ako nevýhody a dôsledky staroby a to je podľa rozdelenia ľudského veku podľa medzinárodnej zdravotníckej organizácie WHO až obdobie po ukončení ekonomickej aktivity teda od 60-ky, v individuálnych prípadoch dokonca až po 75-tom roku života.
Rozdiely v profesijnej dráhe žien a mužov
Profesijné chovanie sa mení až v preddôchodkovej etape. Do popredia vystupujú nové hodnoty - záujem o pracovné pod-
mienky je daný väčším dôrazom na zdravie a životnú pohodu a zvyšuje sa záujem o dobrý pracovný kolektív - kulminuje sociálna hodnota práce. S blížiacim sa dátumom odchodu do dôchodku rastie význam týchto hodnôt. Väčšina výskumov profesijnej mobility sa zameriavala na mužov. Popri tom sa profesijné dráhy žien vyznačujú niekoľkými zvláštnosťami - pracovná dráha žien má spravidla iný priebeh ako mužov. Je väčšinou najmenej raz prerušená kvôli materstvu a aj preto je obvykle kratšia. V priebehu profesijnej dráhy prevažuje u žien stabilita v danej profesijnej kategórii a ak dôjde k zmene, má veľmi často zostupný priebeh.
Vzdelanie ovplyvňuje priebeh kariéry menej ako u mužskej časti populácie. Aj keď štart býva pri stredoškolskom vzdelaní s maturitou často lepší ako u mužov, ženy výhodu postupne strácajú, pretože rovnako vzdelaní muži postupujú v profesii rýchlejšie. Platí tiež, že ak má žena zamestnanie, hrozí jej s pribúdajúcim vekom skôr ako mužovi profesijný zostup.
Tieto rozdiely sa však na počudovanie nepremietajú do oblasti postojov voči zamestnávateľovi, ani do hodnotenia vlastného povolania, práce, doterajšej dráhy ani do predstáv o ďalšej odbornej perspektíve. Ženy sú silnejšie fixované na dané povolanie a zamestnanie, majú však nižšie profesijné ašpirácie.
Model vekovej diferenciácie treba nahradiť
Základným rysom zmien na trhu práce je skracovanie produktívneho obdobia života dané predlžovaním štúdií a predčasným odchodom do dôchodku alebo opustením zamestnania. Predchádzajúce triedenie do troch etáp: predpracovný (školský), pracovný a popracovný (dôchodkový) zastarala. Teraz podľa odborníkov treba nahradiť túto koncepciu koncepciou "kvalitného starnutia" (ageing well), ktorá je založená na permanentnom prelínaní vzdelávania, práce a záujmových aktivít.
Model vekovej diferenciácie, je potrebné nahradiť modelom vekovej integrácie, podľa ktorej nie sú obdobia vzdelávania, práce a voľného času radené postupne za sebou, ale priebežne vedľa seba. To znamená, že sa hranica medzi prácou, vzdelávaním a voľným časom bude uvoľňovať a presadí sa predstava o celoživotnom vzdelávaní.
Inými slovami - vzdelávanie nikdy nekončí, ekonomická aktivita je potrebná a žiadúca vždy s naplnením záujmov a želaní. Ani s mimopracovnými aktivitami sa nedá čakať až na obdobie poberania dôchodku a tým vytvorený dostatok voľného času.
Táto, zdá sa celkom reálna predstava, v ktorej dôsledku sa významne posunie ekonomická aktivita v budúcnosti do vyššieho veku, však predpokladá tiež významné zmeny pokiaľ ide o mzdy, flexibilitu pracovných vzťahov a spôsobov pracovného angažovania.
Zdroj: www.tretikariera.cz
Foto: archív
