Mnohým napätiam na pracovisku sa dnes nedá vyhnúť. Ale nič nedáva právo ľuďom šikanovať, zastrašovať a vydierať svojich kolegov, podriadených, prípadne nadriadených. Pokiaľ súhlasíte s týmto tvrdením, zrejme patríte ku skupine ľudí, ktorí majú zdravý pohľad na vec.

V tom prípade sa ale môžete ocitnúť na druhej strane a stať sa obeťou týchto útokov - obeťou mobbingu. Pojem mobbing pochádza z anglického slova "to mob", v preklade vulgárne vynadať, vrhnúť sa na niekoho.

Heinz Leymann ho definoval až v roku 1984 ako psychický teror na pracovisku, ktorý vytvára v pracovnom prostredí nepriateľskú a neetickú komunikáciu, je nasmerovaný systematicky jedným alebo viacerými jedincami, najčastejšie smerom k jednej osobe.

O mobbingu hovoríme vtedy, ak k takejto aktivite dochádza najmenej raz do týždňa po dobu najmenej šiestich mesiacov. Väčšinou však netrvá ani pol roka, kým to obeť mobbingu psychicky a fyzicky načne.

Charakterizovať typickú obeť mobbingu nie je možné, tá totiž neexistuje. Vyskytuje sa rovnako medzi mužmi ako aj medzi ženami. Potvrdzuje sa, že ohrozenejší sú pracovníci veľkých firiem, najmä štátnych organizácii, ako aj tí, ktorí pracujú v miestnostiach s väčším počtom zamestnancov. Výskumy tiež ukázali, že medzi duševne pracujúcimi zamestnancami je mobbing predsa len rozšírenejší. To boli všeobecné charakteristiky spoločností, ale čo jednotlivec?

Ľudia sú spravidla ohrozenejší, keď sa nejako odlišujú od svojich kolegov, napríklad dialektom, výzorom, oblečením, etnickou príslušnosťou, národnosťou, vierovyznaním, telesným nedostatkom, spoločenským postavením (slobodné matky, rozvedení). Títo sa veľmi rýchlo môžu stať outsidermi. Môže to byť napríklad jedna žena v čisto mužskom kolektíve alebo opačne jeden muž v ženskom, prípadne mladý muž medzi staršími kolegami. Aj príťažlivý vzhľad v kombinácii s moderným oblečením môže vyvolať u kolegov závisť, od ktorej už nemusí byť ďaleko k mobbingu. Vo všeobecnosti možno povedať, že kto patrí k menšine, toho častejšie šikanujú, vyčleňujú z kolektívu a ľahko sa stáva predmetom klebetenia.

Aj vy ste boli predtým obľúbeným, avšak po povýšení vás ostatní pracovníci ignorujú a púšťajú rôzne klebety? Očierňujú zlomyseľnými poznámkami znižujúcimi odbornosť, vedomosti a skúsenosti? Sú to najmä tí závistlivci, ktorí by mali radi vaše miesto a funkciu. Pozornosť si väčšinou zaslúžia osoby tvorivé, s dobrými nápadmi a s elánom do práce. Prispôsobiví alebo ľahostajní sa spravidla nemajú čoho obávať.

Nový kolega to tiež nemá na začiatku najjednoduchšie. Závisť a výhrady sa prejavujú najmä vtedy, ak má nový pracovník vyššie vzdelanie, odbornosť a je mladší než ostatní kolegovia.. Alebo jeho predchodca bol v kolektíve obľúbený, čo býva pre nového pracovníka ťažkým dedičstvom.

Jednoducho povedané, ak vyčnievate zo sivého priemeru a ste osamelý, nový, nápadný, mladý, starý, chorý, pekný, škaredý, úspešný, nadaný, šikovný alebo nemehlo, majte sa na pozore!

Ženské verzus mužské

metódy mobbingu

Tak ako sa muži a ženy od seba navzájom odlišujú či už pri výbere voľnočasových aktivít alebo kníh, nájdeme medzi ženskou a mužskou časťou mobberov výrazné odlišnosti. Je dôležité uviesť, že ženy mobbujú rovnako často ako muži. Uprednostňujú však skôr aktívne formy mobbingu. Sú v porovnaní s mužmi pomstychtivejšie. Charakteristické pre ne je, že klebetia za chrbtom obete a často tento spôsob okoreňujú obdivuhodnými hereckými výkonmi. Medzi najčastejšie používané metódy žien patria:

vysmievanie a zosmiešňovanie (napríklad z účesu alebo oblečenia),

rozširovanie klebiet, osočovanie,

neustále kritizovanie, generalizovanie chýb,

znepokojovanie a zneisťovanie (tajuplné narážky, šepkanie),

špehovanie, sliedenie a odpo-čúvanie telefonických hovorov,

skákanie do reči.

Muži používajú radšej pasívne metódy, prejavujú sa chladnejšie a preferujú priamu cestu. Väčšinou sa zaobídu bez emocionálnych intríg, nechodia okolo horúcej kaše. Obľubujú otvorenejšie formy, ako napríklad:

prehliadanie a ignorovanie daného kolegu,

systematické znevažovanie a poukazovanie na slabé stránky obete,

slovné vyhrážky, neslušné poznámky,

odmietanie spolupráce, ľahostajnosť,

spoločenská izolácia,

v najhoršom prípade i telesné násilie.

Okrem pohlavia je ďalšie dôležité kritérium hierarchia. Pracovníci na nižších pozíciách sú často napádaní z hľadiska ich osobnosti a súkromného života, keďže ich práca je ľahko kontrolovateľná. Táto skutočnosť úto-čiacemu zabraňuje kritizovať pracovnú stránku. Naopak pri zamestnancoch na vyšších a zodpovednejších pozíciách ide skôr o znevažovanie výkonu, spochybňovanie rozhodnutí a schopností daného človeka.

Mgr. Vladimíra Držková, Junior Personálny Konzultant v spoločnosti Lugera & Maklér spol. s r.o., Nitra, Slovensko

(vladimira.drzkova@lugera.com)