Koučing má svoju históriu i pôvod. Hoci sa tento výraz u nás v minulosti používal aj v nesprávnych súvislostiach, dnes je už jeho zmysel, apoň zainteresovanej časti verejnosti zrejmý. Horšie je to možno s jeho náplňou - teda tým čo skutočný koučing znamená. Proces koučovania sa radí

k metódam pedagogickým, pretože v zásade je jeho cieľom nahradiť neželané správanie vhodným.

V prípade individuálneho koučingu je často práca medzi koučom a koučovaným podobná poradenskému prístupu. Existuje však škola, ktorá uprednostňuje direktívny prístup, iní zasa pracujú nedirektívnym spôsobom.

"Každý kouč prirodzene obhajuje svoj prístup a predáva ho ako najlepší a najefektívnejší zo všetkých," vysvetľuje skúsený odborník na koučing Roland Wagner. "Ak teda hľadáte kouča, platí to isté, čo pri výbere školy pre dieťa, pri výbere lekára alebo psychoterapeuta. Vyskúšajte ho, a ak vám prístup alebo človek nevyhovuje, vymeňte ho."

A aký by mal byť ideálny kouč? "Vhodný je človek s niekoľkoročnou manažérskou skúsenosťou, zrelá osobnosť, ktorá nepotrebuje nikomu nič dokazovať," hovorí Wagner. Nie je súperom, dokáže podporiť, ale

i poradiť. Mal by byť nezávislý a strategicky mysliaci so zručnosťou podporiť inovatívne myš-

lienky manažéra (o dôvod viac mať za sebou riadiace skúsenosti s dávkou zodpovednosti) so širokou sieťou kontaktov a spektrom zručností - aktívne počúvanie, konštruktívna spätná väzba (pochvalná i kritická), kladenie otázok, podpora. Mal by však vedieť aj plánovať, hodnotiť a v prípade nutnosti zvládnuť aj krízovú intervenciu, prípadne odporučiť iného odborníka.

(r)

Viac na str. 4-5