iatka - niekde dokonca formulka "mladý kolektív" naznačuje, že ani s ľuďmi okolo štyridsiatky sa už neráta.
Podľa štatistík patria práve starší zamestnanci medzi
najviac ohrozené skupiny na trhu práce. Keď totiž človek v preddôchodkovom veku príde o prácu, ťažko si nájde novú. A roztáča sa kolotoč odmietnutí, poklesu sebadôvery a frustrácie.
Sú skutočne starší ľudia neschopní podávať primerané pracovné výkony a učiť sa nové veci?
"V podstate je to vec kultúrna. I keď vo vekovom pásme od 45 do 60 rokov starnutie začínajú ubúdať niektoré schopnosti - klesá napríklad rýchlosť alebo odolnosť voči záťaži, fungujú v tomto vekovom období výrazne neuveriteľne silné kompenzačné schopnosti človeka,"
vysvetľuje psychológ Dušan Fa-
bián.
Skutočne nie je v dnešnom rýchle sa meniacom svete miesto pre staršiu generáciu? Prudko starnúca Európa sa nachádza v stave schizofrénie - na jednej strane štatistiky, ktoré hovoria, že stále menej mladých musí zarábať na dôchodky stále väčšieho počtu penzistov, na druhej strane takmer programové vytláčanie starších ľudí z trhu práce. "Je to európska záležitosť, v amerických firmách napríklad pracuje mnoho starších ľudí," hovorí Fabián. "Myslím, že v krajinách bývalého socialistického bloku môže táto si-tuácia čiastočne prameniť aj z obáv, že starší zamestnanci sú napáchnutí starým štýlom práce. Prichádza nová, nezaťažená generácia a tú si zamestnávatelia vážia viac."
Skutočnosť je však taká, že to nie sú len zamestnávatelia, kto zhadzuje schopnosti ľudí v zrelom veku. Často sú to aj oni sami. "Toto už odo mňa nemôžte chcieť, ja som už starší človek," počujete od päťdesiatnika (päťdesiatničky), ktorý(á) má zvládnuť novú pracovnú technológiu.
Výskumy hovoria, že psychická aj fyzická aktivita udržiava človeka vo forme. "Ak sa niekto odmieta učiť, nazval by som to mentálnym starnutím, predčasnou rezignáciou," hovorí Dušan Fabián. "Je to vec postoja človeka, ktorý nikdy nevystúpil z vlaku. A to je práve ono, vystúpiť so zabehaných stereotypov a hľadať. Nahradiť pocit mentálneho starnutia múdrosťou a zrelosťou. A byť otvorený."
Odborníci upozorňujú, že z tohto začarovaného kruhu treba nájsť cestu. Ak sa totiž človek bojí, že o prácu príde, prípadne že ju nedokáže nájsť vytvára sa nepríjemný hendikep. "Obavy zo straty zamestnania môžu pôsobiť ako brzda skutočných schopností človeka," tvrdí psychológ.
Aj päťdesiatnici chcú pracovať - z ekonomických dôvodov, ale sú aj presvedčení, že majú čo ponúknuť. Mona Gáliková
Viac na str. 16
