Ten výrok mi naskakuje často, trebárs keď ráno otvorím noviny. Vybavil sa mi i počas prezerania fotografií, ktoré v olomouckom Múzeu moderného umenia vystavuje Jindřich Štreit. Lapidárne sa to volá Fotografie 1965 – 2005. Pred vami vyvstane plastický obraz cesty vidieka a ľudí v ňom od komunizmu k slobode a ďalej. Kam asi?
A tiež obrazy z krajín rozsiatych od Japonska po Čečensko. Jindřich Štreit v súvislosti so svojím fotografovaním používa pojem angažovaná fotografia. V jeho poňatí je to iste iná angažovanosť, než akú predstavoval angažovaný prvý máj či angažovaná oslava MDŽ.
Smiešnosť a úbohosť kulís i rituálov a hlboká empatia pre hemženie sa prostých ľudí pred tými kulisami tvorí napätie na Štreitových fotografiách. Absurdne za to bol v roku 1982 zatknutý, odsúdený, archív jeho fotografií, negatívov i jeho fotoaparát ŠtB zhabala s odôvodnením, že chce zamedziť páchaniu ďalšej trestnej činnosti.
Na výstave možno vidieť fotografiu, ktorá svojou „závadnosťou“ komunistov tak vydesila. Pod portrétom Gustáva Husáka si v ošarpanej miestnosti národného výboru skúšajú funkcionár a funkcionárka nasadiť plynovú masku v rámci prípravy civilného obyvateľstva na útok nepriateľa ľudu.
Ktorého asi.
Autor: Břetislav Rychlík
