„Mojou úlohou je klásť otázky,“ vyznával sa Henrik Ibsen. Svojho času nimi búral spoločenské konvencie. Sebavedomá Heda Gablerová nevie naplniť život zmysluplným obsahom, tak si siahne na život. Vzťahový prepletenec okolo nej je plný skepsy, straty ideálov. Ak v roku 1889 takáto frustrácia trhala duše Ibsenových hrdinov i divákov hlbokým dramatizmom, dnes poznanie limitov človeka vyznieva skôr kruto ironicky, než očistne tragicky.
Nitrianski inscenátori sa pokúsili priblížiť klasika. No viac sa sústredili na formu. Pre jasné filozofické a etické paralely k dnešku už neostalo energie. Vložené detaily však neladia ani s Ibsenom, ani navzájom. Meštiansky salón nahradil apartný interiér s barovým pultom (ktorý v druhej časti zmizne), ale aj pánska toaleta. Hoci scéna Alexandry Gruskovej je provokujúco estetická, význam baru i toalety nik nevysvetlí. Monitory na stene sú prítomnosťou, no premietané detailizované portréty hercov, ani nálady cigaretového dymu Ibsena neobohatili. Navyše, ak na ôsmom monitore beží reálna teletextová zoznamka... Hedin koniec pred ligotavou kulisou je pôsobivý. No v porovnaní s hrubosťami predchádzajúcich mizanscén, či vyzývavosťou obnažených tiel je príliš abstraktný, aby vyvolal katarziu. Zato Gruskovej kostýmy pomohli.
Ibsen je tvrdým orieškom aj pre hercov. Sprušanský sa však práve im venoval menej - nejasne formuluje svoju tému Ibsenovho príbehu i jednotlivých hrdinov. Kristínu Turjanovú na škodu Hedy Gablerovej ponechal v príliš civilnom konaní i pohybe. Marcelovi Ochránkovi mal Tesmana sťažiť zložitejšími vzťahmi k žene i tete. A Jurajovi Hrčkovi treba pomôcť s jeho základným hereckým nedostatkom - hlasovou dispozíciou. S takým fondom, ale i civilným pohybom a gestom Hrčka svojho Becka rozohrať nemohol. Zuzana Moravcová je talent, no aj Teu hrá zasa iba ako plochú naivku. Na Bertu Aleny Pajtinkovej réžia asi zabudla. Ak sa bude divadlo mladým takto „venovať“ aj naďalej, hazarduje s ich budúcnosťou.
Pochváliť možno dva herecké výkony: Žofia Martišová našla pre Slečnu July priestor a zužitkovala svoje skúsenosti. Škoda, že naznačený vzťah k synovcovi réžia viac nerozviedla. Eilertovi Attilu Mokosa uverili diváci aj Heda. Turjanová s ním hrá oveľa plnokrvnejšie, ako s ostatnými.
Autor: Oleg Dlouhý
