architektúry českého pôvodu Jan Kaplický.
Kaplického futuristický návrh, ktorý vyhral v súťaži o architektonické riešenie budovy knižnice, rozprúdil medzi českými odborníkmi vášnivú diskusiu. Český denník Lidové noviny jej venoval na svojich stránkach pomerne široký priestor. Niektorí odborníci tvrdia, že Kaplického diela nezapadajú do stredoeurópskej kultúrnej tradície, a vyčítajú zelenej chobotnici, že nerešpektuje kultúrny kontext pražského Starého mesta, ďalší fakt, že v jej tvare nie je poznať účel, ktorému má slúžiť. Iní zase nemajú problém s návrhom samotným, ale s miestom, na ktorom má stáť. "Návrh je to veľmi podarený, Mám ale problém s umiestnením. Lokalita na Špejchare mi pripadá taká ušmudlaná," povedal pre Lidové noviny spoluautor pražského Tancujúceho domu architekt Vlado Milunič.
Historik architektúry Zdeněk Lukeš si naopak myslí, že práve na Letnú takáto budova patrí. "K pestrej mozaike pražských budov bolo treba už pridať niečo nové," napísal Lukeš pre Lidové noviny.
Diskusia sa dostala prirodzene aj na web českých architektov. K pražskej diskusii sa tu pripojil profesor aachenskej technickej univerzity architekt Mirko Baum. "Prechádzka pražskou pamiatkovou rezerváciou, ktorá nás dosiaľ "nudila" stavebnou rutinou minulosti, začína mať konečne medzinárodný charakter... Od Bílkovej vily, pripomínajúcej dávno zaniknutú kultúru, cez most pre peších od Bořka Šípka, k vanilkovému pudingu od Jana Kaplického a odtiaľ k akváriu so žralokmi na mieste, z ktorého kedysi veľký Stalin mrzute pozeral na mesto...
Nemá to ľahké tá naša stovežatámatička.Turbokapitalismus vyľudnil centrum, pomaľoval fasády a s miliardami turistov prilákal i architektúru medzinárodných hviezd," ironizuje profesor Baum.
Časť odbornej i laickej verejnosti sa teda raduje, že konečne zvíťazil "skutočne progresívny a premyslený návrh a nie fádna škatuľa" (Jana Machalická, LN 3. 3. 2007), ako je tomu v našich končinách zvykom, iní zas búrlivo protestujú. K návrhu samotnému aj k diskusii, ktorú v Čechách rozpútal sa pre SME vyjadril špičkový slovenský architekt Lubo Závodný. "Odpoveď na túto otázku vyžaduje znalosť súťažných podmienok a znalosť miesta, na ktorom má Národná knižnica v Prahe stáť. Preštudoval som si súvislosti a nemám dojem, že víťazný návrh je progresívny a vôbec si nemyslím, že by tam mal byť druhý extrém - škatuľa," hovorí Závodný. "Všetko so všetkým súvisí, aj pôvod a terajšie pôsobisko Kaplického, aj zloženie poroty. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že podobnú hmotu som videl pred pár dňami na Jetix, keď môj najmenší syn pozeral rozprávku." V podstate však Lubo Závodný nemá s Kaplického tvorbou zásadný problém.
"Väčšinu stavieb a návrhov ateliéru Future Systems (Kaplického ateliér - pozn. red.) poznám z časopisov alebo z web stránky, ale ani jednu som nezažil naživo. Takže moja odpoveď je z tohto pohľadu ohraničená," vysvetľuje Závodný. "Myslím však, že niektoré nie sú vôbec úletmi a sú výborné."
Stavba sa radí medzi takzvané bloby - ktoré sú charakteristické organickými tvarmi. Svojimi zakrivenými plochami pripomínajú živočíšne a rastlinné tkanivá pod mikroskopom.
Podľa architekta Tomáša Vícha "bloby opúšťajú tvrdý euklidovský a newtonovský priestor pravouhlých súradníc ... a vrhajú sa do vesmírneho dobrodružstva Einsteinovej teórie relativity a kvantovej fyziky, kde zakrivenie priestoru, čierne diery a superstruny rozohrávajú svet iného časopriestoru a tým privádzajú do šialenstva konzervatívne uvažujúcu časť verejnosti." (LN 5. 3. 2007). Bloby vychádzajú z umenia happeningu a provokácie a vyznačujú sa tiež absolútnou aroganciou k miestu stavby. Vytvárajú "akciu v meste" a chcú sa stať poznávacím znamením daného miesta.
Jan Kaplický
Český rodák, absolvent pražskej VŠUP odišiel v roku 1968 do Veľkej Británie a o desať rokov neskôr tam založil architektonické štúdio, ktoré si čoskoro získalo medzinárodný rešpekt. "Človek tu strávil viac času bojom s režimom, než navrhovaním. Chcel som robiť architektúru a byť slobodný. Londýn mi tú šancu dal," citujú Lidové noviny Kaplického.
Po zmene režimu začal Česko pomerne často navštevovať a o jeho prednášky bol obrovský záujem, nikdy tu však nedostal žiadnu zákazku. Jeho ateliér sa napríklad zúčastnil konkurzu na nové poňatie hrany Letenskej pláne - návrh preťať svah schodiskom, ktoré by spojilo trasu medzi Starým mestom a Pražským hradom, však neuspel.
Kaplický má za sebou vysoko oceňované realizácie po celom svete, za jeho práce mu udelili prestížnu britskú Stirlingovu cenu. Jeho diela, charakteristické oblými tvarmi, vyvolávali často búrlivé reakcie. Navrhol napríklad dom vo Walese (1994), mediálne centrum na kriketovom štadióne Lord's v Londýne, či obchodný dom Selridges v Birminghame (detail fasády na obálke), ktorý bol snáď najviac diskutovanou stavbou v roku 2003 v Anglicku.
Kaplického architektonické štúdio Future Systems (Systémy budúcnosti) bolo v osemdesiatych rokoch jediným britským štúdiom, ktoré spolupracovalo s NASA. Americká agentúra si ho vybrala kvôli znalosti technológií a materiálov a schopnosti navrhovať originálne riešenia.
Zdroj LN
Mona Gáliková
