Ideálny dom by mal byť architektonicky príťažlivý a dobre zakomponovaný do prostredia, v ktorom sa jeho majitelia cítia príjemne. Mal by ich charakterizovať a zabezpečiť všetky ich potreby a očakávania. Ovládanie všetkých dôležitých činností by mal, samozrejme, centrálne zabezpečovať počítač.

Ideálny dom navyše nebude potrebovať žiadnu energiu na výrobu tepla - naopak, vyrobí si všetku potrebnú na chod elektrospotrebičov, šetrne a hospodárne naloží s odpadmi a sám si pripraví pitnú vodu. Ani otvoriť okno v ňom nebude potrebné, pretože o vetranie sa postará rekuperačná jednotka. Bude dokonca využívať aj teplo vydávané svojimi obyvateľmi a teplo vydávané spotrebičmi. Takýto dom môže niesť označenie energeticky nulový a ekologický. To všetko dnes síce technika dokáže, zatiaľ však za všeobecne nedostupné vstupné náklady.

Už dnes sa však využívajú postupy, ktoré si nevyžadujú astronomické sumy a predsa vedú k zníženým nárokom na energie a k lepšiemu zosúladeniu obydlia s jeho okolím. Samozrejmosťou je napríklad zakomponovanie objektu do záveternej strany a čo najmenší obvodový plášť bez výrazných členení.

Projekty v zahraničí, vychádzajúce zo súčasných štúdií i z histórie, zakomponovali dokonale izolovaný dom do svahu s južnou orientáciou. Zo severu bol pod úrovňou terénu a tvoril súčasť svahu, azda mierne vyvýšeného. Úplne prirodzene mal zelenú strechu posiatu rastlinami príbuznými tým v okolí. Južná presklená stena prepúšťala svetlo do väčšiny objektu a prehrievala masívnu betónovú stenu, ktorá slúžila ako veľký akumulátor tepelnej energie, a ktorá v noci sálaním vyhrievala interiér. V lete bola južná stena clonená proti prehrievaniu a ochladzovanie zabezpečilo prirodzené vetranie zospodu severnej časti domu.

Ani takýto prístup sa však u nás zatiaľ príliš často nepoužíva.

Isté predpoklady ekologického domu môže ovplyvniť dôsledne pripravený a realizovaný projekt. Reálnejšie sa nízkoenergetické domy stavajú na podobnom princípe. Základnou filozofiou je orientácia hlavných obytných miestností na juh. Na východ by mohla mať okná spálňa, prípadne pracovňa, na západ izby detí, na sever len osvetlenie schodiska, WC a komory na potraviny - teda priestorov, v ktorých môže byť aj nižšia teplota a kde môžu malé okná minimalizovať ochladzovanie zvonku.

Pri takomto dome je výhodná kombinácia dreva a skla, oba materiály sú totiž výbornými izolantmi. Najmä drevený masív a masívny drevený obklad sendvičových panelov s kvalitnou kombináciou izolačných materiálov sú technicky vhodnou a esteticky príťažlivou alternatívou.

Akumulačný múr v strede domu môže byť obložený lomovým či iným ušľachtilým kameňom. Pred vchodom z južnej časti je presklená zimná záhrada, ktorá v zime pomáha lepšie izolovať najotvorenejšiu stenu domu.

Takýto dom by svojim majiteľom dokázal nielen zabezpečiť pohodlné bývanie, ale v rozumnom čase aj návratnosť investovaných peňazí. Pretože dnes najmä u nás platí, že náklady na bývanie v "lacnom dome" môžu pomerne rýchlo prevýšiť jeho nadobúdaciu hodnotu.

Energie a peniaze

Náklady na bývanie tvoria drobné položky: spotreba plynu na varenie alebo kúrenie, spotreba vody a stočné a menšie opravy samotnej stavby, trebárs na nátery. Väčšou položkou je už cena elektrickej energie na osvetlenie a spotrebiče, ktorých počet v domácnostiach stále narastá. Najviac však zaplatí majiteľ domu za výrobu tepla a teplej úžitkovej vody. Náklady na vykurovanie bežného tridsaťročného rodinného domu s priemernou obytnou plochou 130 štvorcových metrov môžu dosiahnuť pri ústrednom kúrení so starším typom plynového kotla od päťdesiat do stotisíc korún ročne podľa dĺžky vykurovacieho obdobia a lokality.

V dobrom rodinnom dome by tomu tak nemalo byť.

Kde možno ušetriť

Časť energií možno ušetriť takmer okamžite bez výrazných investícií. Najmä výmenou žiaroviek a spotrebičov s veľkým príkonom elektriny za úspornejšie.

Na zníženie spotreby tepla však treba zainvestovať výraznejšie. Jednak do minimalizovania únikov vyrobeného tepla, ale zároveň aj do zariadení, ktoré teplo vyrábajú a rozvádzajú.

Najvýraznejšie prestupuje dodané teplo cez nevyhovujúce okná a dvere, najmä vchodové, cez vonkajšie obvodové steny, strop (aj strechu) a podlahu (najmä podpivničenú). Už výmenou starých drevených okien za plastové alebo ešte lepšie drevené eurookná získa miestnosť citeľnejšiu tepelnú pohodu. Kvalitnejšie skonštruované okenné krídla a rámy, kovanie a tesnenie, trojvrstvové zasklenie, prípadne ochranná fólia, žalúzie a rolety, či okenice takmer dokonale odizolujú interiér od vonkajšieho prostredia. Podobne je to s vchodovými dverami a kvalitnou, najlepšie drevenou zárubňou.

Zateplenie

Zateplenie obvodových múrov treba robiť vždy zvonku, iba vonkajšia dodatočná izolácia prinesie možnosť použitia ďalšej, vnútornej izolácie, ktorá je jednoduchšia na realizáciu a celkovo lacnejšia. Inštalácia izolácie iba v interiéri by sa negatívne prejavila vlhnutím stien, kondenzáciou pary a vznikom plesní.

Vonkajšiu izoláciu však treba vybrať podľa materiálu, z ktorého je nosné murivo a vždy treba dodržať postup montáže vrátane odporúčaných povrchových vrstiev. Na hrúbke materiálov sa neoplatí šetriť - finančná úspora totiž nie je adekvátna výslednému efektu.

Pri zatepľovaní fasády domu treba prekryť najmä všetky možné tepelné mosty - preklady nad oknami, balkóny, rohy múrov a predely medzi múrom a strechou. Dokonalé zateplenie obvodu domu nebude dostatočne účinné bez zateplenia strechy pod strešnou krytinou, prípadne podlahy neobývaného podkrovia.

Na zamedzenie prestupu tepla treba zabezpečiť aj dôkladné odizolovanie základov a zabránenie vzlínaniu vody do muriva.

Po zateplení vonkajších múrov môžeme tepelne odizolovať aj vnútorné steny a podlahu zvnútra. Najčastejšie sa používajú drevovláknité, drevoštiepkové dosky, hobra a najmä vynikajúci izolátor sadrokartón. V mnohých interiéroch sa uplatní aj obklad z čistého dreva, trebárs tradičný tatranský profil. Drevo má z týchto materiálov najlepšie tepelnoizolačné vlastnosti. Je zo všetkých materiálov najdrahšie, nepotrebuje však okrem prelakovania žiadnu ďalšiu vrstvu či už omietku, stierku, ani farebný krycí náter.

Novostavby

Už v projekte sa uvažuje s tepelnou priestupnosťou obvodových stien a zohľadňuje sa použitý materiál. Klasické pálené tehly majú stále najväčšiu vodivosť tepla, aj keď dierované keramické tvárnice skladané na pero a drážku dosahujú parametre ako plynosilikátové tvárnice. Minimálna hrúbka stavebného lepidla (iba 1 mm) minimalizuje tepelné mosty v múre.

Domy montované zo sendvičových panelov majú v drevenom ráme viacero nepriepustne izolovaných vrstiev, pričom prevažnú časť hrúbky steny tvorí izolačný materiál. Tým býva spravidla polystyrén. Panely systému Kimall sú zo špeciálneho polystyrénu ukotveného v oceľovom ráme s mimoriadnou pevnosťou v tlaku.

Zaujímavé je, že aj pri veľkom množstve technologických noviniek postupne nastáva prebúdzanie tradičných, veľmi kvalitných materiálov - dreveného masívu a nepálenej hliny, ktoré už takmer vyhynuli. Ich výhodou je - okrem vynikajúcich izolačných vlastností - aj to, že dokážu akumulovať veľa vyrobeného tepla, ktoré potom sálajú do miestnosti. Okrem toho "dýchajú" a preto sa v nich dobre býva.

Vykurovacie systémy

Až po dokonalej izolácii stavby sa dá ušetriť výmenou vykurovacieho systému. Najnovšie kolte na spaľovanie plynu s turbohorákom alebo kondenzačným zariadením majú o tretinu väčšiu, vyše 90 percentnú účinnosť, kotly s dvojitým cyklom až 110 percentnú. Asi o 10 percent nižšiu účinnosť majú kvalitné kotle na spaľovanie drevených peliet. Tieto vykurovacie systémy dodávajú teplo zdrojom sálavého tepla - radiátorom.

Sálavými zdrojmi sú aj elektrické konvektory so 100percentnou účinnosťou, ktoré možno navyše premiestňovať a majú najnižšiu nadobúdaciu cenu. Elektrina je však najdrahším druhom energie.

Zdroje sálavého tepla navyše podporujú nežiaduce prúdenie vzduchu v miestnosti, tým zvyšujú prašnosť a ešte jednou ich nevýhodou je, že teplo rozdeľujú nerovnomerne.

Preto sa ako zdroj tepla stále viac uplatňuje podlahové alebo stenové vykurovanie, pri ktorých teplo rovnomerne vyžarujú podlahy alebo steny. Vtedy sú rozdiely medzi teplotou vzduchu a stien menšie, a tým sa zvyšuje aj pocit tepelnej pohody v miestnosti.

Najdôležitejšie však je, že na podlahové vykurovanie stačí kvapalina ohriata na 30 - 35 stupňov, zatiaľ čo teplota média v radiátoroch musí mať dvojnásobnú teplotu na to, aby sme zabezpečili porovnateľný pocit tepelnej pohody.

Vykurovanie budúcnosti

Už dnes sa začínajú používať spôsoby, ktoré sú minimálne náročné na dodávanú energiu. Slnečné kolektory už tri desaťročia pripravujú teplú vodu zväčša na umývanie. Dnešné sú menšie, lacnejšie a výkonnejšie. Tie s fotovoltickými článkami dokážu vyrábať aj určité množstvo elektrického prúdu.

Na vykúrenie bytu by sme však potrebovali veľkú plochu slnečných kolektorov plus ohrev média aj iným spôsobom, aby dokázalo vykurovať počas nocí aj dní, keď je zamračené. A dostatočne veľká akumulačná nádrž s dokonalou izoláciou by tento spôsob mimoriadne predražila.

Tepelné čerpadlá môžu vyrábať teplo bez prerušenia a bez ohľadu na vonkajšie vplyvy. Podľa spôsobu odberu tepla sa uplatňujú systémy vzduch-voda, voda-voda alebo zem-voda. Pracujú na opačnom princípe ako chladnička, ktorá odoberá teplotu potravinám a vypúšťa ju do okolia. Tepelné čerpadlo odoberie teplotu vonkajšiemu vzduchu, vode alebo pôde a odovzdá ho napríklad podlahovému kúreniu v interiéri.

Výhodou týchto čerpadiel je, že teplo dokážu odobrať aj veľmi studenému predmetu s teplotou okolo nuly a médium pri odovzdávaní tepla má teplotu 30 - 35 stupňov. Na cirkuláciu spotrebuje okolo 1 kWh elektrickej energie a vyrobí až štvornásobok tepelnej energie. Vstupné náklady na tento kompletný systém sú však zatiaľ vyššie - okolo 250 tisíc korún.

Legislatíva zaostáva

Zvýhodnenie stavebníkov, využívajúcich obnoviteľné zdroje na vykurovanie, pomáha riešiť Ministerstvo životného prostredia SR. Podľa Dany Gregorovej z Tlačového oddelenia ministerstva na používanie obnoviteľných zdrojov možno čerpať finančné prostriedky z fondov EÚ a získať pomoc z Environmentálneho fondu. Počet požiadaviek však každoročne štvornásobne prevyšuje možnosti fondu - aj keď sa situácia zlepšuje.

Podmienky čerpania finančných prostriedkov z tohto fondu stanovuje aj pre súkromných stavebníkov zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a vykonávacia vyhláška MŽP SR č. 157/2005. Táto podpora nie je obmedzená, jedinou podmienkou je minimálne 5percentná spoluúčasť príjemcu podpory. Podpora však nie je nárokovateľná.

Mechanizmus na podporu využívania progresívnych technológií nemáme.

Podľa Andreja Šulku z ministerstva hospodárstva nie je u nás mechanizmus na podporu výstavby nízkoenergetických či pasívnych domov ani pri uplatňovaní progresívnych materiálov a technológií, a neexistujú ani dotácie pre domácnosti, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie. Uvažuje sa o finančnej podpore využívania týchto zdrojov.

Úniky tepla z nezatepleného domu

Strechou 10 %

Oknami a dverami 16 %

Bočnými stenami 32 %

Podlahou 7 %

Výhody zateplenia

zníženie spotreby energie na vykurovanie aspoň o 30 percent

odstránenie plesní

zvýšenie tepelnej pohody

zvýšenie tepelnej zotrvačnosti

eliminovanie zatekania

zamedzenie korózií výstuže v stykoch

zníženie vplyvu teplotného rozdielu pôsobiaceho na nosné konštrukcie

Luboš Šimna