Masahikovými očamiKeď sa mesto rozrastá, na mnohých jeho uliciach alebo v niektorých štvrtiach otvoria každú chvíľu nový obchod. Onedlho na tej istej ulici otvoria ďalší s rovnakým tovarom, a čoskoro tretí, štvrtý, piaty. Nakoniec sa na jednej ulici, alebo v jednej štvrti začnú špecializovať na určitý druh tovaru. Takto to aspoň bolo v Tokiu, ktoré je dnes rozdelené na mnohé akoby mestečká, kde je záplava obchodov s jedným druhom tovaru. Keď napríklad potrebujete kúpiť elektroniku, zájdete do štvrte, kde sú iba obchody s elektronikou. Rovnako, keď potrebujete kúpiť lyžiarsky výstroj, motorku, fotoaparát, celé jedno tokijské mestečko je plné second handov s knihami, dokonca máme ulicu s japonskými pizza reštauráciami.
Pozrime sa na tokijskú štvrť Akihabara. Je tam dvesto až tristopäťdesiat obchodov iba s elektronikou - od súčiastok až po počítače. Dnes je to svetoznáma oblasť, kde nakupujú domáci aj turisti. Najnovšie má Akihabara novinku - hazardné hry, mangy a animácie. Aj predtým sa tam tieto produkty predávali, no počul som, že teraz v Akihabare počet obchodov s týmto zameraním závratne narastá.
V Tokiu mám rád ulicu s japonskými pizza reštauráciami. Kvôli zrozumiteľnosti hovorím o pizzi, ale my to jedlo voláme okonomiyaki a mondžayaki. Obe sa robia z múky, vody, kapusty alebo z iných ingrediencií, ktoré sa kladú navrch a pečú sa na horúcej platni. Je to tradičné japonské jedlo. Na jednej ulici je vedľa seba päťdesiat takýchto reštaurácií. Nemusíte rozmýšľať, kde je nejaká pizzeria. Jednoducho zájdete na špecializovanú ulicu a už len vstúpite, kde sa vám to práve najviac pozdáva.
Medzi takto nahustenými obchodmi a reštauráciami s rovnakým tovarom je obrovská konkurencia. Sú nútení ponúkať kvalitný tovar, obsluha musí byť príjemná a odborne zdatná. Inak stratia zákazníkov. Pre dobrý biznis je to veľmi priaznivá situácia. Aj na Slovensku som si už všimol, že keď na jednej ulici otvoria obchod s automobilmi, onedlho tam pribúdajú ďalšie. Zákazník chce kúpiť napríklad talianske auto, nie je však spokojný s obsluhou. Tak si povie dobre, idem inde, a kúpi si nemecké auto. Viem, nie je to až takéto jednoduché, ale môže sa to stať. Lebo - je ľahké získať zákazníka, no ešte ľahšie stratiť. Dobrý obchod musí dať zákazníkovi perfektnú obsluhu. Táto teória platí stopercentne.
Ale čo sa mi stalo tento týždeň v Bratislave? Išiel som si kúpiť gitaru. Moja žena mi povedala, že pozná v Starom meste jeden obchod s hudobnými nástrojmi. Nevedeli sme, že na tej istej - inak kratučkej ulici je dnes viacero obchodov s nástrojmi. Neviem, či to súvisí s uvedenou teóriou o dobrom obchode alebo s láskou k hudbe a práci, ktorú robia, slovom, predavači v spomínaných obchodoch boli veľmi príjemní a milí. Priznám sa, nemám dobrý pocit, keď vstupujem prvýkrát niekam do obchodu. Ale v jednom z tých hudobných som strávil úžasne príjemné popoludnie v dlhom priateľskom rozhovore. Bol to pre mňa prvý takýto pozitívny zážitok z nakupovania na Slovensku.
Kúpil som si u nich malú gitaru.
