„Predbežne môžete ostať.“ Tak znie rozsudok rakúskeho Najvyššieho súdu v prípade iránskej rodiny Sharifovcov, ktorý padol tento týždeň. Súd nariadil opätovné azylové konanie.
Rasulovi Sharifimu (38) a jeho dcére Shagojag (14) úrady dvakrát zamietli žiadosť o azyl a od novembra minulého roku im hrozilo, že ich štát odsunie do Talianska. Podľa takzvanej dublinskej dohody je práve Taliansko krajina, v ktorej by mali o azyl požiadať. Na úteku z Iránu bolo totiž ich prvou zastávkou.
Rasula a jeho dcéru teraz pozná celé Rakúsko. Vďaka nim sa v krajine nanovo rozprúdila debata o utečencoch a udeľovaní azylu.
„Je neuveriteľné, ako sa správame k utečencom. Neľudsky. Prípad rodiny Sharifovcov to len zvýrazňuje,“ vyhlásila poslankyňa Zelených Barbara Zwerschitzová. Ide predovšetkým o pridlhý proces udeľovania azylu. Často trvá mesiace, niekedy roky.
Rasul a jeho dcéra žijú v Rakúsku už šesť rokov. Obaja vedia plynulo po nemecky, otec pracuje, dcéra chodí do školy a spoločnosti sa nevyhýbajú. Práve naopak. V mestečku Leoben, kde bývajú, sú veľmi obľúbení. Keď sa obec dozvedela, že iránskej rodine hrozí odsunutie, začala konať. Na ich podporu vyzbieral riaditeľ tamojšieho gymnázia 6-tisíc podpisov. Do riešenia prípadu sa zapojili aj politici a médiá.
Otec s dcérou museli z Iránu ujsť, keď zmizla ich manželka a matka. Nevrátila sa z policajného výsluchu a odvtedy sa Rasul necítil v rodnej krajine v bezpečí. Ich prípad je v Rakúsku ojedinelý. Tisícky utečencov čakajú na azyl, mnohí sa musia vrátiť odkiaľ prišli. Prísny azylový zákon je však teraz aj vďaka iránskej rodine na stole a diskutuje sa o jeho zmiernení.
Autor: jah
