Scéna vystrihnutá zo slovenskej dedinskej chalupy hýri farbami ako cigánska chajda. Už roky sa v jej ošumelej kuchyni píše osud rodiny Frenka Bajmana, ktorý sa, nevedno prečo, pôvodne volá Fero Farkaš. Asi, že mu má meno pomôcť v kariére. Aspoň tak to zvyklo byť v rozprávkach pre dospelých.
Najstarší Bajman práve otrčil kopytá a nechal po sebe štyridsaťpäť svíň. Okolo nich sa krúti príbeh troch synov. Svine pomôžu rozbehnúť dáky biznis, myslí si najstarší syn Frenk. Peter Šimun v tejto úlohe pôsobí poctivo, ale napäto. Prostredný, Ali, ktorý si po rokoch privádza do rodičovského domu peknú Lindu, ide tiež po peniazoch. Obom svine smrdia, peniaze nie, hoci aj kradnuté. Ali Adyho Hajdu je stále usmiaty, no trochu statický. Najmladšiemu Marekovi, maturantovi, sa nechce byť právnikom len preto, aby dohliadal na rodinný biznis. Ondrej Kovaľ si úlohu mohol v rámci možností užiť.
Všetci traja synovia milujú mamu, prepitú vdovu. Zita Furková opäť potvrdila, že v úlohách pološialených mám nesklame. Z textu vedela výborne vystrúhať sebe vlastný prejav.
Linda si, ako sa dalo vytušiť, podala všetkých bratov. Vďačná úloha pre študentku Petru Vajdovú - veľká žena na javisku púta, vie, čo sa od nej očakáva, i keď miestami pôsobí jej prejav ukričane.
Smrť otca spája rodinu v myšlienke založiť majetok banke, ale nie v úsilí zveľadiť ho. A rodinný biznis dopadne tak, ako to už v takomto prípade býva.
Hoci uvoľnenie v balkánskom duchu sa na javisku dobre znášalo s myšlienkou na slovenský vidiek, nemohlo vynahradiť charakterom postáv hĺbku a textu prirodzenosť. Téma stretu chudoby a bohatstva hru znásilňovala. Jedno však Astorke nemožno uprieť: vdýchla jej kúsok Ruda Slobodu.
