Pripomína to kauzu zakrivených banánov, ktorá sa stala symbolom „regulačnej obsesie“ Bruselu. Európska komisia popísala, aký dlhý, žltý a zakrivený má byť banán, aby sa mu tak dalo hovoriť. Prečo musia bruselskí úradníci hovoriť, ako má vyzerať banán, pýtali sa euroskeptici. Mali v zásade pravdu: ak dovtedy v európskych zelovococh pokojne pri sebe ležali rôzne dlhé a krivé banány, prečo to naraz meniť? Odpoveď vyplávala okamžite. Eurokomisia vtedy riešila režim pre dovoz banánov do Európy, a pretože banány z francúzskej Guayany v Južnej Amerike sú dlhšie a rovnejšie než tie z Afriky, bolo nutné správny banán popísať. Brusel vyšiel v ústrety záujmom Francúzska a ďalším štátom a preto musel „ich“ banány odlíšiť. S teľacím je to podobné. Definícia neexistuje a tak sa ako teľacie predáva mäso z rôzne starých zvierat. Napríklad vo Francúzsku nesmie mať teľa viac než osem mesiacov, v Dánsku musí mať viac než desať a v Česku sa za také považuje mäso z polročného zvieraťa. Obchod s teľacím je miliardový kšeft a bojuje sa všetkými prostriedkami. Preto sa výrobcovia z „teľacích“ krajín, Francúzska, Holandska, Talianska, Belgicka a Nemecka obrátili na komisiu, aby urobila poriadok. Tá navrhuje, aby sa od júla 2007 v únii za „teľacie“ považovalo mäso staré najviac osem mesiacov. Pre mäso z ročného teľaťa má označenie „mladé hovädzie“. Rozhodnutie je na 27 ministroch poľnohospodárstva, výrazná opozícia však nie je. Návrh vyhovuje hlavným producentom. Súhlasí aj spotrebiteľská loby, konzument bude vedieť, aké staré je mäso. Posolstvo príbehu je zrejmé: keď sa bude hovoriť o regulačnej obsesii Bruselu, nie je vylúčené, že banán a teľacie budú po ruke.

Autor: Brusel