Dnes uvádza divadlo Astorka premiéru hry Pavla Weissa Bajman Brothers.
Mladší brat neúspešného podnikateľa je úspešný podvodník, ktorý má mladú a krásnu priateľku a tá sa mužov nebojí. Potom je tu ešte najmladší, ktorý má príklad v starších bratoch a život pred sebou. A napokon matka, na pohľad pomätená žena s prepitým mozgom a dobrými predtuchami. Schyľuje sa k veľkému slovenskému biznisu.
Autor Pavol Weiss sa do divadelníckej pamäti zapísal práve pred rokom hrou Priateľky, tiež v astorkovskom naštudovaní. „Pri prvej hre som tvorcov stále otravoval, bol som veľmi zvedavý, čo s hrou urobia. Tentoraz som robil mŕtveho chrobáka. Polák povedal, že najlepší autor je mŕtvy autor,“ hovorí.
„Neprávom ho zaraďujú k bulvárnym autorom,“ zmienil sa o ňom Roman Polák, ktorý hru režíroval s osvedčeným tímom a obsadil do nej Zitu Furkovú, Petra Šimuna, Mira Nogu, Adyho Hajdu, Ondreja Kovaľa a študentku VŠMU Petru Vajdovú. Príbeh o frustrovanej rodine Frenka Bajmana, ktorá sa pretĺka životom v časoch založených na materializme, postavil na vidieckom až naturalistickom prístupe.
„Riadili sme sa myšlienkou, že nič ľudské nám nie je cudzie,“ hovorí Zita Furková. V príbehu si zahrá matku, podobne ako v poslednej uvádzanej hre Astorky, v Polákových Kentauroch. „Vývoj mojej novej postavy je evidentný, v prvej časti je balkánsky groteskná, v druhej tragicky slovenská,“ uvažuje herečka.
O charaktere inscenácie vypovedá aj hudba Petra Mankoveckého, inšpirovaná Kusturicovými filmami. „Netajím sa, že to bol zámer,“ hovorí režisér Polák, ktorý je spolu s Mankoveckým a Furkovou aj autorom textu piesní. „Hra smerovala k tomuto gestu svojím tragikomickým potenciálom. A toho je v slovenskej dramatickej tvorbe málo.“
Autor: ea
