K rozvodom často nedôjde preto, že rozvedení by museli bývať v jednom byte.
BRATISLAVA. Po dvoch rokoch, keď rozvodov na Slovensku pribúdalo, bol vlaňajšok k manželstvám prajnejší. Súdy rozhodli o 11 200 rozvodoch, čo je o 353 menej ako v roku 2005, keď ich bolo najviac v histórii. Ubudlo však aj sobášov, bolo ich o 210 menej ako v roku 2005. Je to už druhý raz za sebou, čo obyvatelia Slovenska uzavreli menej sobášov ako v predchádzajúcom roku.
Ženský pohľad
Úbytok rozvodov môže, ale nemusí niečo znamenať. Odborníci majú rozličné skúsenosti. Eva Štullerová z poradensko-psychologických služieb úradu práce v Revúcej to pokladá za náhodný jav. Súvisieť podľa nej môže aj s tým, že pribúda partnerstiev pred uzatvorením manželstva.
Na vývoj rozvodovosti vplýva aj ekonomický rozvoj územia. „Najmä ženy pri zvažovaní rozvodu berú do úvahy možnosti, ako si zabezpečiť samostatné bývanie a ekonomickú nezávislosť, čo je v priemyselno-urbanizovaných regiónoch jednoduchšie,“ píše Viera Pilinská z Výskumného demografického centra.
Aj Zoltán Šafran z úradu práce v Stropkove hovorí, že mnoho nefunkčných rodín ostáva spolu z ekonomických dôvodov, a to najmä vtedy, keď „žena má oveľa menší príjem ako muž, prípadne nemá nijaký príjem, môže byť nezamestnaná. Potom sa stávajú otrokmi manželových peňazí.“
Štullerová na základe vlastných skúseností hovorí, že pribúda rozvodov mladých manželstiev, často z dôvodov, ktoré by sa dali riešiť. Častými dôvodmi sú alkoholizmus jedného z partnerov, dlhodobé finančné problémy, neporozumenie si, nevera. „Je často zarážajúce, že ak sú v manželstve malé deti, partneri nepovažujú za potrebné pracovať na záchrane vzťahu. Akoby slabla morálna zodpovednosť: ,Veď, ak si nerozumieme, ideme od seba, rozvedieme sa.' Čo to spôsobí deťom, často netušia.“
Týždňovky nepomáhajú
Šafran tvrdí, že medzi navrhovateľmi rozvodu pribúda mužov. „V regiónoch s vysokou nezamestnanosťou odchádzajú mnohí za prácou mimo miesta bydliska, postupne sa navzájom odcudzujú, mnohí si nájdu nového partnera, a to má za následok rozpad rodiny.“
K rozvodu často nedôjde preto, že po ňom by „rodina“ ostala bývať v jednom byte, „čo predchádzajúcu ťažkú situáciu len zhoršuje“, mieni Šafran. V tejto súvislosti spomína ženy, ktoré sa napriek tomu, že sú týrané, alebo práve preto, „boja riešiť svoju ťažkú situáciu rozvodom, pretože dennodenne počúvajú samé vyhrážky a hrozby, čo by im muž - tyran urobil, ak by sa o rozvod čo len pokúsili požiadať“.
Fakty
Vlani sa rozviedlo 11 200 párov, čo je o 353 menej ako rok predtým.
Počet sobášov bol 25 939, o 210 menej ako v roku 2005.
Najčastejšie k rozvodu prichádza medzi 10. až 14. rokom.
Najvyššia rozvodovosť v Európe: Litva, Česká republika, Estónsko, Belgicko.
Najnižšia rozvodovosť: Írsko, Taliansko, Grécko a Španielsko.
(joč)
Kritický je desiaty rok
BRATISLAVA. „Na znížených číslach rozvodovosti sa podieľajú aj súdy a ich rýchlosť rozhodovania,“ hovorí sociologička Magdaléna Piscová. Návrhov na rozvod na súdy pribúda. Kým v roku 2003 ich bolo takmer 14 400, predvlani o vyše tritisíc viac. Údaje za minulý rok ešte nie sú.
Nie každý návrh však vedie k rozvodu. V predminulom roku 1817 návrhov navrhovatelia vzali späť, ďalších 128 súdy zamietli. „Vlani na sto uzavretých manželstiev pripadlo 43 rozvodov,“ informovala predsedníčka Štatistického úradu Ľudmila Benkovičová. V roku 2005 to bolo o jeden viac.
Demografi zistili, že najčastejšie k rozvodu dochádza medzi 10. až 14. rokom od sobáša, keď sa ním skončí každé tretie manželstvo. „Pre manželstvá, ktoré trvali kratšie ako 10 rokov, sa zdá ako kritický 4. až 5. rok od sobáša,“ píše Viera Pilinská v publikácii Výskumného demografického centra.
(joč)
