Na ateliérovej fotografii, ktorú jej dali rodičia urobiť, keď išla do prvej triedy, bolo celkom chutné, vysmiate štrbavé dievčatko s poriadnym nosiskom. Takým, za aký by sa nehanbil nejeden dospelý muž.
To „dievčatko“ má dnes takmer štyridsať rokov a medzi očami sympatický, dievčenský horenoštek. Zázračná zmena nastala, keď mala 18 a lekári jej konečne povolili nose job, ako tu tomuto zákroku hovoria.
Hrubozrnné vtipy o blízkovýchodných nosoch sú síce podpásovým rasizmom, ale pravda je, že výrazné „pohlcovače pachov a vôní“ sa tu vyskytuju pomerne často. A tiež je pravda, že miestna, najmä ženská populácia, proti tomu bojuje skalpelom. Plastické operácie nosa sú rozšírené v Izraeli, Jordánsku, Libanone, ale aj v Iráne, kde je drvivá väčšina žien zahalená tak, že ich kozmetický „defekt“ aj tak nemá šancu skoro nikto postrehnúť.
Skrátka, aj Blízky, rovnako ako Ďaleký východ, kde si zase „vyrovnávajú“ oči, podľahol európskemu kultu krásy. A k tomu patrí rovný, primerane krátky a „štíhly“ nos.
V izraelských rodinách sa o nose job hovorí veľmi otvorene a považuje sa za podobne nevyhnutnú a bežnú procedúru ako napríklad zaplombovanie deravého zuba.
Nijaká hanba, nijaké skrývanie. Ak sa vyskytne problém a ockova princezná má pocit, že nos(isko) jej bráni v kariére, láske, uznaní alebo ju jednoducho vyrušuje pri obzeraní sa v zrkadle, je rozhodnuté. Nech to stojí, čo to stojí.
V Izraeli je nose job už nielen otázkou spoločenskej prestíže, ale aj praktickou záležitosťou. Hlavne v posledných rokoch, keď si na amerických a európskych letiskách začali podozrievavo prezerať ľudí s veľkými nosmi, zvyšuje malý nenápadný noštek šance, že človeka nebudú otravovať nepríjemnými otázkami. A pchať nos do jeho súkromných záležitostí.
Autor: dopisovateľka SME z Blízkeho východu
