V posledných rokoch, či skôr desaťročiach, sa však hudba otvorila svetu dokorán a intenzívnejšie.
Kultúrne vplyvy sa začali miesiť a ktosi to nazval world music. Tento proces vlastne fungoval vždy. Napríklad blues vzniklo kedysi začiatkom minulého storočia ako hudba černochov, ktorých za čias otrokárstva odvliekli do Ameriky. Africké vplyvy sa zmiešali so všetkým, s čím sa hudobníci stretli vo svojom živote. Blues je jednou z esencií jazzu, ale aj soulu a klasického rock and rollu, ktorý bol zasa živnou pôdou rocku a tak ďalej.
Svet sa v posledných desaťročiach výrazne scvrkol. Môžu za to aj médiá. Spôsobili, že do Afriky či Indie máme niekedy bližšie ako k vlastným susedom.
India na Woodstocku
Ľudia vždy mali radi exotiku a hudobníci sú spravidla náchylní objavovať nepreskúmané územia. Už v 60. rokoch sa stal hviezdou Woodstocku indický hráč na sitare Ravi Shankar. Exotický zvuk tohto nástroja si obľúbil George Harrison, takže sa objavil aj v nahrávkach Beatles.
S brazílskou hudbou systematicky pracoval džez. Klasické bossa novy a samby sa hrávajú všade na svete dodnes - spomeňme si na evergreeny Girl From Ipanema či Mais Que Nada.
Chutný guláš kultúr
Postupne sa na rôzne etnické mixy ustálil pojem world music, teda svetová hudba. Pre mnohých hudobníkov sú zaujímavé rôzne spojenia. Napríklad spevák a basgitarista Richard Bona pôvodom z Kamerunu mixuje africkú a latinskoamerickú hudbu, nebohý gitarista Ali Farka Touré zasa africkú hudbu a blues. Dnes je však pokojne možné, že spoločný album nahrajú hráč na balalajke z Ukrajiny, indický bubeník, americký jazzový gitarista a indonézsky xylofonista. World music - to však nemusia byť len takéto bizarné spojenia. Záujem o hudbu iných kultúr spôsobil napríklad celosvetový úspech skupiny Buena Vista Social Club, ktorá predsa len hrá tradičnejšie poňatú kubánsku hudbu v štýle son.
Slovenskí "latinos"
Vlna world music spôsobila, že niektorí hudobníci sa začali orientovať na hudbu, ktorá nie je súčasťou ich kultúry. Napríklad skupina Mango Molas, ktorá v týchto dňoch nahráva svoj nový album, sa inšpiruje aj karibskou hudbou.
"Nemyslím si, že pre pochopenie nejakej kultúry je nevyhnutne potrebné sa v danom kultúrnom prostredí narodiť a žiť," hovorí klávesista Roland Kánik. "Dôležitá je intenzita záujmu o kultúru. Ak sa bavíme o hudbe, hrať ako Kubánec neznamená len mechanicky si osvojiť výrazové prostriedky kubánskeho hudobného jazyka. Treba poznať aj ich význam a vývoj, ktorý má duchovné a náboženské korene."
"Treba však uznať, že to, čo vychádza priamo z koreňov, je vždy presvedčivejšie a ľahkosť, s akou podávajú folklór domáci, má pach krajiny, odkiaľ prišiel," dodáva spevák a gitarista Martin "Lopez" Vlašič, ktorý k world music pričuchol pri pobyte v multikultúrnom Amsterdame.
Dá sa s hudbou, ktorá nie je "naša" preraziť vo svete? Všetko je možné - medzinárodný úspech s "cudzou" hudbou zaznamenali Škóti Salsa Celtica, Nemci Senor Coconut aj Japonci Orchestra De La Luz. Zdá sa však, že prirodzenejšie a pre zahraničie atraktívnejšie je, keď sa skupina inšpiruje folklórom oblasti, z ktorej pochádza - tak ako fínska skupina Värttinä, ktorá veľmi úspešne hrala aj u nás na Pohode, obľúbený český Čechomor či Buena Vista Social Club.
Aj slovenské ľudovky sú world music
Medzinárodný úspech sa podaril aj slovenskej skupine Družina, ktorá kombinuje slovenský folklór s rockom a boduje v rebríčkoch world music po celom svete. Producentom jej aktuálneho albumu bol spevák a perkusionista Vinx, ktorý spolupracoval so Stingom a ďalšími elitnými hudobníkmi.
"Takmer každému sa zdá, že kultúra inej krajiny je exotickejšia ako tá, ktorú má doma," hovorí kapelník Aty Béreš. "Aj preto je u nás v médiách nedocenená hudba inšpirovaná slovenskými ľudovými piesňami. Sotva niekto začne pracovať napríklad s kubánskou ľudovkou, už je zaujímavý pre médiá aj poslucháčov. Toto sa deje aj v pop music - motívy cudzích kultúr sa vložia do komerčných, niekedy až slaboduchých pesničiek. Tým sa to celé "okorení" a hneď sa to lepšie predáva. Pozorní poslucháči si určite všimli, že momentálne sa končí takzvané arabské obdobie, keď sa takmer v každej popovej pesničke objavil motív s arabskou harmóniou. Uvidíme, na čo producenti prídu teraz."
Podľa Atyho Béreša je pre Slovákov ťažké preraziť do zahraničia "cudzou" hudbou. "Obrazne povedané, je to ako keby prišiel Japonec na Slovensko a na folklórnom festivale v Detve začal hrať slovenskú ľudovú. Nič proti tomu, ale pôsobilo by to na nás prinajmenšom humorne."
Móda alebo stálica?
Vlna world music je možno dočasná móda, záujem o cudzie kultúry však nemôže zaškodiť. "World music sa väčšinou prispôsobuje globálnemu poslucháčovi, ale nie je to nič negatívne," hovorí Roland Kánik. "Aj takýto letmý kontakt s inou kultúrou môže u poslucháča vyvolať záujem o pôvodnú etnickú hudbu. Zaujímavé je aj kríženie rôznych hudobných kultúr, z ktorého môže vzniknúť úplne nová hudba."
Čo je world music?
World music nepredstavuje autentický folklór, ako sa zvykne niekedy mylne uvádzať, aj keď s ním bezprostredne súvisí. Pri world music ide skôr o inšpiráciu, spracovanie a pretvorenie etnických motív do nového umeleckého tvaru. Zvuk world music sa vyznačuje použitím rôznych netypických folklórnych stupníc a býva (aspoň čiastočne) hraná na pôvodných etnických nástrojoch.
Pojem "world music" v dnešnom ponímaní má korene v roku 1982, kedy sa vo Francúzku konal prvý Deň svetovej hudby (Fete de la Musique). V tom istom roku sa v Anglicku uskutočnil prvý ročník dnes už legendárneho festivalu
WOMAD (World of Music, Arts and Dance), ktorého iniciátorom bol Peter Gabriel. Korene tohto hudobného smeru sú však oveľa hlbšie.
Hudba sveta láka umelcov z rozdielnych oblastí ako je vážna hudba, jazz, rock, či elektronika. Už v niektorých dielach Mozarta sa dajú nájsť vplyvy (vtedy v Európe rozšírenej) tureckej hudby. Neskôr sa o spracovanie folklóru zaujímali Dvořák, Bartók, či Stravinskij. Africké korene hudby hľadali aj Duke Ellington, či Dizzy Gillespie, ktorý v 50. rokoch minulého storočia "objavil" pre svet čaro afrokubánskej hudby. Etno priťahovalo neskôr aj jazzrockerov - John McLaughlin našiel záľubu v indickej hudbe, Joe Zawinul povýšil kríženie rozdielnych hudobných kultúr na princíp svojej hudby.
V 80. rokoch kulminovala akási prvá vlna záujmu o world music, za ktorou stáli ľudia ako Paul Simon (v roku 1986 nahral Afrikou ovplyvnený album Graceland), či už spomínaný Peter Gabriel. V polovici 90. rokov zvýšil vlnu záujmu o world music svojimi aktivitami Ry Cooder s vydavateľstvom World Circuit Records. Jeho nahrávky s malijským gitaristom Ali Farka Touré, či ľuďmi z Buena Vista Social Club sa stali dnes už legendárnymi.
Roland Kánik
