V Lietavskej Svinnej pri Žiline vyrastie do troch rokov Európa. Uvidíte ju celú, ak sa postavíte na hrad Bytča. Jeho maketa bude zmesou drevárskej a drotárskej práce. V jeho útrobách zase nájdete 63 najkrajších slovenských hradov a zrúcanín.
Prvé budete môcť obdivovať už od mája v súkromnom ekoskanzene. Ako začnú hrady pribúdať, postupne sa presťahujú na blízky kopec a vznikne miniSlovensko. R astislav Tain z Lietavskej Svinnej túžil po založení súkromného skanzenu veľmi dlho. Postupne zozbieral poľnohospodárske predmety, ktoré v minulosti slúžili našim predkom, a blízko vlastného domu zriadil malý skanzen. Postavil v ňom voziareň, kováčsku a rezbársku dielňu, jazdiareň, maštale pre kone. Dnes každá z týchto súčastí žije naplno a nemá iba statickú podobu. Na tom Rastislav trval, hoci ho stojí nemálo námahy, aby pozháňal ľudí, ktorí ešte ovládajú staré remeslá.
"Chcel som v skanzene nielen sústrediť exponáty, ale aj návštevníkom naživo ukázať, ako sa priadlo alebo tkalo. Všetko si to môžu aj vyskúšať."
Slovenské hrady od Francúzov a Nemcov
Postupne sa začal v jeho hlave rodiť nápad vytvoriť v rámci skanzenu miniSlovensko s hradmi a zrúcaninami a neskôr aj Európu v malom. Využil na to projekt Európskej únie prostredníctvom mládežníckej organizácie Yuventa. Uspel, a tak sa dnes pri tvorbe hradov striedajú mladí ľudia z viacerých krajín Európy. V prvej fáze sú to prevažne Francúzi a Nemci, ktorí spoluvytvárajú slovenské hrady. Po tom, čo budú všetky dokončené, začne sa stavba Európy.
"Do troch rokov sa tu vystriedajú mladí zo všetkých európskych krajín. Na nich bude, akú pečať dajú svojej vlastnej krajine a čo vyberú ako jej dominantu," hovorí Tain.
Každý z miništátov bude mať skutočný pôdorys a jeho tvorca sa rozhodne, čo zvolí za typickú stavbu. Prednosť dostanú staré stavby pred novými dominantami. Okrem nich bude v každej krajine aj typický strom či rastlina a najväčšia zaujímavosť. Takmer s istotou sa už vie, že Francúzov nebude reprezentovať Eiffelovka, ale niektorá zo starších stavieb. "Eiffelovka je takmer na každej reklame a upomienkovom predmete a tomu sa chceme vyhnúť. Určite to bude staršia stavba," hovorí Rastislav.
Slovenské hrady majú v oku
Francúzka Marion Roullois a jej kolega Eric Bidenne sú na Slovensku takmer rok. Veľmi slušne sa už vedia dohovoriť, hoci väčšinu času trávia priamo v ekoskanzene. Tam, v podkrovných priestoroch, aj bývajú a tvoria svoje diela. Predlohou sú im skutočné hrady, ktoré stavajú v mierke 1:200. Zatiaľ čo Eric má po palcom Bojnice, ďalší robia na Bratislavskom, Bytčianskom či Trenčianskom hrade.
"Vyrábame ich z pórobetónu, na ktorý nakoniec navrstvíme minerálny cement a nanesieme syntetickú farbu. Hrady tak budú odolné proti nepriazni počasia," hovorí Eric.
Pre Marion, ktorá vyštudovala environmentalistiku, je pobyt v ekoskanzene zaujímavou skúsenosťou. "Ešte pred tvorbou hradu ideme priamo na miesto, nafotíme si každý detail, urobia sa letecké snímky a presné mierky. Až potom sa dáme do práce," vysvetľuje.
Pred časom sa k Marion a Ericovi pridala ich krajanka Silvie Breton a Nemka Mareike Zobel. Táto štvorica by mala potiahnuť hlavnú časť práce na tvorbe slovenských hradov. Prvú časť - trinásť hradov - by mali sprístupniť v polovici mája, ďalších päťdesiat plánujú dokončiť do konca roka. Hrady budú zatiaľ stáť v ekonskanzene, na priľahlý kopec ich presťahujú až potom, čo sa začne rodiť Európa.
Kamienky namiesto mora
Skanzen a Európu prepojí most. Aj ten by mal byť symbolom priateľstva a dobrých vzťahov. Moria obmývajúce európsky kontinent nahradia kamienky, odlišne by mali byť stvárnené aj krajiny, ktoré sú členmi EÚ. "Uvažujeme napríklad nad skalničkami, zatiaľ čo ostatné krajiny môžu byť zatrávnené," hovorí Rastislav Tain. Medzi krajinami budú viesť chodníčky, zatiaľ čo na slovenské hrady sa bude dať pozerať iba z pavlačí Bytčianskeho hradu.
Snahou je aj to, aby sa obyvateľ ktorejkoľvek krajiny Európy cítil dobre v tej vlastnej. Každá dominanta bude mať preto sprievodný text nielen v angličtine a slovenčine, ale aj v jazyku príslušnej krajiny.
Namiesto mladých ľudí starý šenk
Keď mladí ľudia po dokončení malého Slovenska a Európy z ekoskanzenu odídu, jeho podkrovie osirie. " Už sme zvyknutí, že je tam veľmi živo a chceme to zachovať. Zrejme tam zriadime starý šenk," plánuje Tain. Mala by to byť krčmička, kde sa bude predávať za špeciálnu domácu menu. Euro to však nebude. Ľudia z ekoskanzenu tvrdia, že pivo si tu dáte možno za tri koruny. Najprv si však budete musieť domácu menu zameniť, takže nakoniec vás pivo lacnejšie nevyjde. Nájsť by ste tu však mali nielen typické slovenské špeciality, ale aj jedlá niektorých európskych krajín.
Rekordy z ekoskanzenu
V ekoskanzene je aj niekoľko predmetov, ktoré zapísali do Guinnessovej knihy rekordov. Najväčšie koryto na svete, kravský zvonec, sekera či maxikľúč. Koryto z trojmetrového dreva dlabalo trinásť chlapov a zmestí sa doň tristo litrov vody.
V pláne sú aj ďalšie aktivity. Keďže niektorí Francúzi majú za sebou štúdium ekologických smerov, veľmi sa im pozdáva využitie alternatívnych energií aj v takýchto projektoch. Uvažujú nad výstavbou alternatívneho bývania v zemľanke, ktorá dokáže veľmi dobre držať teplo.
V pláne je aj stavba vodného kolesa, ktoré by vedelo rozhýbať organ. Mladý fyzik z Belgicka, ktorý sem má prísť v krátkom čase, už premýšľa nad tým, ako by mohlo vodné koleso rozhýbať aj kravské spiežovce a vytvoriť neobvyklú zvonkohru.
"Kde je vysoká koncentrácia mladých ľudí, tam býva aj veľa dobrých nápadov. Každý si prinesie z vlastnej krajiny niečo osobité, čo sa dá využiť," hovorí Eric Bidenne.
Už teraz je aj s priateľmi presvedčený, že do malej spoločnej Európy sa bude vždy rád vracať a bude sa jej robiť reklamu aj vo Francúzsku.
