Bola zima, keď jej ktosi povedal, že v Kanade mrzne, zato v Austrálii je horúce leto, tak sa rozhodla pre Austráliu. Má tri dospelé deti a napriek tomu, že ich otec je tiež Slovák, nehovoria po slovensky. Dcéra do šiestich rokov po slovensky hovorila, ale s nástupom do školy sa všetko zmenilo. Aby dobehla spolužiakov v angličtine, bolo treba aj doma hovoriť výlučne po anglicky. Spoznal som aj jednu Češku, ktorá mi vysvetlila, že obaja jej rodičia sú Česi, ale ona je už Američanka.
V USA, Kanade či v Austrálii žije mnoho ľudí z druhej, tretej generácie európskych prisťahovalcov, ktorí už nehovoria jazykom svojich predkov. A ako je to s Japoncami? Potomkovia Japoncov - tretia, štvrtá, piata generácia sú v mnohých kútoch sveta. V Brazílii ich napríklad žije asi 1,3 milióna, v USA 1 milión, v Peru 80 tisíc, v Kanade 55- tisíc, v Argentíne 32-tisíc, 12-tisíc v Mexiku, 11-tisíc v Austrálii, 7700 v Paraguai, 6700 v Bolívii, 1600 v Chile. Pozoruhodné je, koľkí žijú v Južnej Amerike! Prečo?
Japonci začali migrovať koncom 19. storočia. V tom čase boli ich hlavným cieľom Spojené štáty americké. Neskôr sa však Amerika rozhodla limitovať počet prisťahovalcov a Japonsko samo začalo odporúčať svojim občanom juhoamerické krajiny. Najmä Brazíliu. V päťdesiatych rokoch minulého storočia bolo Japonsko chudobnou krajinou s nedostatkom pôdy. Dohoda preto znela, že každá prisťahovalecká rodina z Japonska (prijímali iba celé rodiny) dostane v Brazílii kus pôdy, ktorú môže obrábať. Brazília potrebovala farmárov na kávové polia. Pôda však nebola veľmi úrodná, bolo ťažké kultivovať ju. Japonci si však navzájom pomáhali, tvrdo pracovali a vďaka tomu dosiahli výrazné úspechy nielen s kávou, ale aj v pestovaní ovocia. V šesťdesiatych rokoch sa začala japonská ekonomika vzmáhať a dnes je, na rozdiel od Brazílie, svetovou špičkou. Potomkovia japonských vysťahovalcov sa túžia presťahovať do Japonska.
Neďaleko Tokia je brazílske mestečko. Počul som, že 10 percent tamojšej populácie sú japonskí Brazílčania. Raz som sa tam zašiel pozrieť a bol som veľmi prekvapený. Nápisy, názvy obchodov, všetko je napísané po portugalsky. Pýtal som sa na niečo v obchode a zistil som, že mnohí nehovoria dobre po japonsky. Na námestí sledoval dav fanúšikov futbal na veľkoplošnej obrazovke. Na tričkách mali znak a nad hlavami im viali brazílske vlajky. Hlučne fandili tímu Brazílčanov. V tom čase bol v Riu karneval, a tak aj oni tancovali a zabávali sa na ulici v mestečku neďaleko Tokia. Bolo to zvláštne poznanie. Títo ľudia majú temperament Brazílčanov, ale sú to Japonci, ktorí nevedia dobre po japonsky.
V Japonsku ich plne akceptujeme. Ich deti však majú v škole problémy. Nevedia dobre po japonsky. A tak musia dobiehať zameškané.
