Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa včera pustila do ťažkej bitky, keď sa drvivú väčšinu mužov okolo seba rozhodla prinútiť k súhlasu s radikálnym znížením emisií, ktoré produkujú európske štáty. Obmedzenie skleníkových plynov v rámci boja proti globálnemu otepľovaniu je hlavnou témou terajšieho summitu únie.
Nemci tlačia na to, aby sa členské krajiny zaviazali, že do roku 2020 znížia emisie o 20 percent, a to tým, že výrobu energie z fosílnych palív nahradia obnoviteľnými zdrojmi. K tejto dohode došlo.
Pokračoval však spor o to, že by pätina energie mala v rovnakom roku pochádzať z obnoviteľných zdrojov. Podiel 20 % by znamenal strojnásobenie súčasného stavu, pretože elektrina z vodných či veterných elektrární alebo biomasy dosahuje teraz v únii priemerne šesť až sedem percent. V prípade Slovenska ide ešte o menší zlomok.
Odpor nováčikov
Proti Merkelovej sa zoskupila silná opozícia. Vedie ju Francúzsko, nasledované južnými štátmi a väčšinou nováčikov. Tí tvrdia, že pre útlm výroby po páde komunizmu vypúšťajú do ovzdušia o tretinu menej emisií než v roku 1990 a investície do obnoviteľných zdrojov považujú za príliš drahé.
Na strane Nemcov sú Rakúšania, Luxemburčania a severské štáty. Rovnako ako šéf Európskej komisie José Barroso chcú, aby si únia stanovila 20 percent redukcií ako záväzný cieľ, čo by znamenalo, že keby ju daný štát dosiahol, mohol by skončiť na súde a s pokutou.
Opozičníci sú ochotní pristúpiť len na dobrovoľný záväzok a požadujú „férové rozdelenie“ záťaže, napríklad, že by si nováčikovia vystačili s 10 percentami redukcie. Rakúšania a ďalší by vyrábali tridsať a viac percent energie z obnoviteľných zdrojov, čo by dalo priemerných dvadsať.
S kompromisom prišlo Francúzsko, ktoré navrhlo, že by sa do obnoviteľných zdrojov mala započítať čistá jadrová energia, s čím jadrové Slovensko súhlasí. Proti tomu sa ostro stavia Rakúsko. Prvé kolo „obnoviteľnej“ debaty sa odohralo včera večer. Lídri sa nakoniec dohodli.
Voľný trh s energiami?
Čistou energiou sa výbušnosť tém nekončí. Štátnici majú schváliť ďalekosiahly plán na liberalizáciu energetického trhu v únii. Na prvom mieste to znamená vlastnícke oddelenie firiem vyrábajúcich teplo a prúd od prenosných sústav, trubiek, respektíve drôtov. Toto tiež členské štáty rozdeľuje. Kým Holanďania alebo Británia už tento systém majú a tak súhlasia, Francúzsko či Írsko sú proti.
Rovnako je na tom Česko a Slovensko. Slováci už oddelili výrobcu elektriny od majiteľa sietí a tvrdia, že to konkurenciu a teda zníženie cien pre rodiny neprinieslo.
Česko je jasne proti. Minister priemyslu Martin Říman označil plán za „reguláciu“ a nie liberalizáciu a tvrdí, že sprístupnenie drôtov zahraničnej konkurencii môže znamenať bezpečnostné riziko.
Slováci a Česi súperia o jadro
BRUSEL. Jadrové bloky Jaslovské Bohunice a Temelín kedysi sťažovali cestu Slovenska a Česka do únie. Teraz sú pre oba štáty ich európskou ambíciou. Česi a Slováci sa zhodne usilujú o to, aby práve u nich sídlilo takzvané európske jadrové fórum.
Na prvý pohľad nejde o nič mimoriadne. Troj– až štvorčlenná kancelária v Bratislave či Prahe, zbieranie dát o jadrovej energii a raz za rok konferencia o posledných trendoch.
Slováci a Česi si od vzniku fóra sľubujú zvýšenie medzinárodného profilu a hlavne zbraň na obhajobe svojho energetického mixu. Inak povedané k výrobe tepla a svetla štiepením jadra, čo je v Európe po černobyľskej katastrofe nepopulárne. V oboch štátoch je však významné: Česi berú 31 percent elektriny z jadra, Slováci 52.
Čas predsa len hrá v ich prospech. Európa rieši energetickú závislosť od Ruska či otepľovanie, vďaka čomu sa jadrová energia vracia do lepšej spoločnosti. Česko a Slovensko preto rozbehli diplomatickú aktivitu a prišli súčasne s nápadom umiestniť u seba jadrové fórum.
Oficiálne ho predstavia na dnešnom summite únie.
(šaf)
Autor: Brusel
