V New Yorku, na rozdiel od Bratislavy, je umenie a trh prepojené do takej miery, že toto sebastredné sebavedomé mesto nedokáže oddeliť jedno od druhého.
Zberateľom, kurátorom a galeristom stačí čakať dostatočne dlho, kým to najzaujímavejšie príde na dosah, pričom ich svet sa často končí tam, kde sa končí metro. Kto však určuje, čo je najzaujímavejšie, je opäť trh, ale i vytrvalosť a náhoda, ktorá praje len veľmi dobre pripraveným.
Minulý víkend sa tu konala takmer desiatka veľtrhov umenia, nielen v hotelových apartmánoch, ktoré sú tradične ich dejiskom, ale i na manhattanskom brehu rieky Hudson, kde bola Armory Show, medzinárodný veľtrh nového umenia.
Áno, názov pochádza zo slávnej prehliadky z roku 1913, keď sa tu s veľkým ohlasom predstavilo moderné európske umenie. Takéto prekvapenie sa tentoraz nekoná. Európa či Spojené štáty predstavujú akési globalizované, trochu opozerané, ale dobre predajné verzie svojho umenia, a záujem je o Áziu.
Čínski maliari sa rozhodne nemôžu sťažovať na nedostatok popularity. Vyzerá to, že veľtrhy sú podobne prežitý koncept ako bienále, ktoré vyrastajú v každom kúte zemegule, kam doteraz ešte nedorazili, a lákajú návštevníkov a sponzorov na svoj zveličený názov.
Kolesá celej mašinérie sa pomaly spokojne krútia, melú ďalších výtvarníkov, mladšie a čerstvejšie ročníky a newyorskí kurátori nostalgicky závidia Bratislave neexistenciu niečoho, čoho sa už oni nedokážu zbaviť – silného prepojenia trhu a umenia.
Autor: Viera Levitt Rhode Island, USA
