ŠTRASBURG. Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu začal včera rozhodovať, či prijme na pojednávanie prípad, v ktorom takzvané deti vojny žalujú nórsky štát o odškodnenie za utrpené krivdy. Deti vojny sú potomkovia nórskych matiek a nemeckých vojakov.
Nacisti podobné zväzky v čase okupácie Nórska podporovali s cieľom vypestovať árijskú rasu. Drvivú väčšinu takto splodených detí však po vojne čakalo psychické a často aj fyzické týranie. Žalobu v Štrasburgu podalo pôvodne sedem nórskych občanov v roku 2003, neskôr sa pripojilo 152 ďalších.
Väčšina detí vojny prišla na svet v nacistických reprodukčných ústavoch, takzvaných lebensbornoch, kde nórske ženy, ktoré nacisti považovali za „árijské bohyne“, plodili deti s nemeckými vojakmi.
Po oslobodení krajiny však Nóri tieto „bohyne“ znížili na úroveň „nemeckých šľapiek“, ostrihali ich a zadržiavali v táboroch. Deti chcelo Nórsko zo začiatku deportovať do Nemecka alebo do Austrálie, nakoniec ich však umiestnili do rodín alebo ústavov. Tam mnohé z nich zažili bitku, psychický teror alebo znásilňovanie. Dve desiatky označili za zaostalé a skončili v psychiatrických ústavoch.
