V Rudňanoch na východe Slovenska majú pre režisérku Danu Rusnokovú špeciálne oslovenie. Volajú ju Danielko. Niekoľko rokov sa tam pravidelne vracala a navštevovala miestnych Rómov. A keď už prenikla do ich domácností a spoznala ich príbehy, pomaly začala nakrúcať.
Najprv mala hotový film o mužoch hudobníkoch, potom sa obrátila na ženy: „Tam som zistila, koľko tie ženy vydržia a že na nich to všetko stojí,“ hovorí Daniela.
Minulý rok mal jej film O Soni a jej rodine premiéru, vzápätí sa premietal na študentskom festivale v Bologni. Daniela hovorí, že festival Jeden svět je pre jej dokument prvou vážnou udalosťou. Zvláštne uznanie si bude preberať v Lucerne, v prítomnosti Václava Havla.
Cena však pre ňu nie je úspešným zakončením projektu. Do Rudnian sa opäť vracia, v hlave má časozberný projekt o malej Danielke, najmladšej Soninej dcérke. „Možno to bude trvať desať, možno pätnásť rokov. Chem byť pri tom, ako Danielka rastie, vidieť, čo bude prežívať ako tínedžerka. Neviem presne, čo z toho nakoniec bude, viem len, že to bude nízkorozpočtový projekt. Pred pár dňami som tam prišla nakrúcať, ako sa Sonina rodina sťahuje do novej bytovky. Nič z toho však nebolo, boli problémy s kolaudáciou,“ vravela Dana na ceste do Prahy. V taške mala zabalené šaty, ktoré si dala ušiť v Mongolsku.
Tam nakrúca film o mongolských pastieroch a ich biznise so slovenským syrom. Keď sa z Prahy vráti, zájde do Veselí na Moravě a pripojí sa k semináru o mongolskom a japonskom filme. Aby jej vraj v ťažkých podmienkach nechýbala inšpirácia.
