Hokejový tréner Július Šupler v roku 1992 priviedol k federálnemu titulu Duklu Trenčín, potom v najkratšom možnom čase posunul z „céčka“ do A-kategórie majstrovstiev sveta reprezentáciu Slovenska, so svojím mužstvom postavil hokejové Slovensko na nohy počas zimnej olympiády v Lillehammeri ‘94. Vtedy počúval skandovanie fanúšikov: Nech žije Šupler! Neskoršie dal o sebe vedieť zo zahraničia, v Severnej Amerike s tímom Portlandu vyhral juniorský Memorial cup ‘98 – obdobu „dospeláckeho“ Stanleyho pohára. Vrátil sa na Slovensko a po dvoch sezónach v Trenčíne omladenú Duklu cez semifinálové víťazstvo so Slovanom senzačne priviedol do samého záveru Extraligy. Po stredajšej prehre 0:6 s favoritom HKm jeho tím podľahol Zvolenu aj na druhý deň 1:3, ale zdalo sa, že viac ako výsledky jednu z najväčších trénerských osobností slovenského hokeja boleli reakcie publika. Šípom do srdca bol po štvrtkovom zápase veľký transparent domácich fanúšikov s nápisom: Šupler je chrapúň!

„Emócie patria k hokeju, ale vo Zvolene toho bolo na mňa až príliš,“ priznal 50-ročný Popradčan, ktorého rukami v kluboch prešlo do NHL 26 hokejstov. To o sebe nemôže povedať žiadny iný tréner na Slovensku. V majstrovskej zostave Trenčína pred deviatimi rokmi bol jeho zverencom aj Ernest Bokroš, ktorý stojí teraz na lavičke Zvolena. Ich vzájomné pohľady v týchto dňoch nie sú práve priateľské.

„Zvolen má mimoriadne silné mužstvo, systematicky ho buduje päť rokov. Preto si myslím, že k titulu sa nepotrebuje prebiť takýmito prostriedkami,“ prskal trenčiansky tréner, keď si včera v pokoji prehrával videozáznam úvodných súbojov. Nepáčilo sa mu, že v stredu vyšiel z náprotivnej lavičky pokyn na bitku s najlepším trenčianskym útočníkom Fabušom. Na druhý deň poukazoval na nepotrestané zákroky na obrancov Zajaca i Čakajíka, na brankára Murína. „Šesť z deviatich gólov sme dostali v oslabení,“ skonštatoval Šupler. Hoci to nepovedal, dalo sa vycítiť: Trenčania vidia za výsledkami v zákulisí silu peňazí.

„Aj pri veľkosti ľudí, ktorí sú na trenčianskej lavičke, treba vedieť aj prehrávať. Duklu sme zdolali jej vlastnými zbraňami, a to ju hnevalo,“ odkázal súperovi na tlačovej besede asistent trénera mužstva HKm Peter Mikula s ironickou poznámkou o tréneroch, čo prešli za „lavórovú mláku“.

Niet pochýb, že aj tréner Peter Mikula, ktorý s dešpektom hovorí o Júliusovi Šuplerovi, by za onou mlákou veľmi rád získal skúsenosti. Lenže, kto mu ponúkne angažmán, keď za hranicami stredného Slovenska ho nikto nepozná? Aj keď ide relatívne o veľa – o titul majstra Slovenska – kolegovia na trénerských postoch by voči sebe mali zachovať ľudský prístup. I po poslednom víťaznom zápase play off Extraligy vyjde slnko a oni sa jeden druhému budú musieť pozrieť do očí.

ONDREJ GAJDOŠ