Dôsledkom zavedenia dôchodkového sporenia je rastúci deficit v Sociálnej poisťovni, ktorý sa premieta do celého okruhu verejných financií. Slovenská vláda práve veľkosťou tohto deficitu podkladá myšlienku, že by ľudia na dôchodkové sporenie mali odvádzať menej a viac do Sociálnej poisťovne, aby neboli ohrozené maastrichtské kritériá pred, ale aj po vstupe Slovenska do eurozóny. Tento deficit je však výsledkom reforiem, na rozdiel od tých štátov, ktorým deficity rastú, lebo reformy odkladajú. Nemalo by sa to rozlišovať?
„Maastrichtské kritériá sú zakotvené v zmluve a meniť ich bude veľmi ťažké, lebo sú výsledkom dlhodobých rokovaní. Súhlasím však s vami, ale nie je to problém len nových členských krajín. Napríklad Francúzsko sa snaží reformovať svoj penzijný systém a naráža na tento problém. Na úrovni našej asociácie sa snažíme inventarizovať problémy a predniesť ich zástupcom Európskej komisie. Tieto problémy by vás však nemali odradiť a mali by ste pokračovať v reformách.“
Ako hodnotíte úroveň bezpečnosti investovania do fondov spravovaných dôchodkovými správcovskými spoločnosťami (DSS) na Slovensku?
„Obávam sa, že na takto položenú otázku vám neodpoviem. Nebolo by to fér. Nemám totiž detailné informácie o vašom systéme. Ale vo všeobecnosti platí, že kľúčové je, aby riziko investovania bolo rozumne rozložené, aby o investíciách rozhodovali odborníci a aby dozorná autorita nad správcami fondov bola nezávislá od politických tlakov a bola na vysokej odbornej úrovni.“
Z vládnej úrovne vyšli úvahy, že za škodu, ktorú spôsobí DSS nezákonným konaním, by mala ručiť vlastným majetkom a nie rezervným fondom solidarity Sociálna poisťovňa či v konečnom dôsledku štát. Aká je európska prax?
„Nepamätám si prípad, že by správca fondov spôsobil úmyselne škodu alebo by došlo k defraudácii peňazí vkladateľov. Iná vec je, samozrejme, nesprávna investícia. Ale aj v tomto prípade platí, že čo sa javí nevýhodné dnes, nemusí byť nevýhodné zajtra. Podmienky na trhu sa totiž menia a investície v penzijných fondoch sú dlhodobé. Pokiaľ by však došlo ku konaniu, na ktoré ste sa pýtali, najprv by musel rozhodnúť súd, a potom platí, že za škodu obvykle zodpovedá ten, kto ju spôsobil.“
Je podľa vás optimálny dvojpilierový systém zabezpečenia dôchodkov?
„Neexistuje žiadny nadradený systém. Prvý pilier, teda priebežné financovanie, je vhodné v čase vysokej inflácie, keď je nízka návratnosť investícií. Druhý pilier funguje lepšie v opačnom prípade. Podľa môjho názoru by však ľudia nemali mať na výber, či si majú vybrať I. alebo II. pilier, ale mali by byť v oboch.“
Vláda vedie spor s dôchodkovými správcovskými spoločnosťami o minimálnej dĺžke sporenia v II. pilieri. Správcovia za minimálny investičný horizont považujú 10 rokov, vláda 18 až 20 rokov. Aké sú európske skúsenosti?
„Ak by ste chceli mať penziu vo výške 60 až 70 percent vášho posledného príjmu, potom odporúčam začať sporiť čo najskôr.“
Stačí 10 rokov sporenia na to, aby človek dosiahol penziu vo výške 50 percent posledného príjmu?
„O tom vážne pochybujem, ale, samozrejme, závisí to aj od toho, koľko peňazí si ukladáte. Pri takýchto úvahách však treba vychádzať z toho, že ak priemerné zhodnotenie investícií za rok v penzijných fondoch je zhruba 2 percentá, na 50-percentnú návratnosť potrebujete asi 30 rokov sporenia.“
Oplatí sa 40-ročnému človeku vstúpiť do II. piliera?
„Nikdy nie je neskoro. Ak začne sporiť v štyridsiatke, pri dvojpercentnom zhodnotení a pri odvodoch 15 až 20 percent z príjmu, sa v šesťdesiatich piatich rokoch dostane na úroveň penzie vo výške 50 percent posledného príjmu. Je to však len hrubý odhad.“
Aký malo vplyv na penzijné fondy v Európe zavedenie eura?
„Jednoznačne kladný. Kleslo kurzové riziko, a teda aj náklady na jeho zaistenie. Investovanie sa uľahčilo. Svoju rolu zohráva aj menová stabilita v eurozóne.“
