„Dobrá reštaurácia v Bratislave, to je večný problém, preto si najradšej varím sám,“ priznal sa režisér Roman Polák. Najčastejšie si chystá mäso na prírodný spôsob, vo vlastnej šťave, s koreninami a so zeleninou, čo je diétne a jednoduché, ale aj pečené mäso, zapekanú brokolicu a karfiol. „Toho keď spravím veľa, vydržím to jesť aj týždeň a nezunuje sa mi to.“

Ak v Bratislave predsa len zájde do reštaurácie, tak najradšej do pizzérie La Mamma. „Slušnú pizzu robia aj v „17‘s“ a nie je ani taká drahá. V meste sa však normálne najesť je zložité, skôr je všetko pre podnikateľov a turistov. Podnik, kde ponúkajú jednoduché a dobre uvarené jedlá, nepoznám. Kedysi, to sú už roky, som rád jedával v Luxorke. Mali dobrý guláš, dobrý hemendex, dobrý rezeň.“

Obľúbenú reštauráciu má však režisér v Prahe. „Neviem presne, ako sa volá, je talianskeho typu, leží neďaleko Dlouhé ulice, kúsok od Prašnej brány, a majiteľ je výtvarník. Jedol som tam jedno výborné cestovinové jedlo nazvané po slovenskom jazzovom hudobníkovi Lacovi Déczym. Sú to rezance, trocha rôzneho mäsa, je to zapečené, nie je to drahé a je to fakt pochúťka.“

Roman Polák veľa pracoval po svete, vrátane Paríža, a tak mal možnosť ochutnať aj vyhlásenú francúzsku kuchyňu. „Ja by som na to nemal, ale riaditeľ divadla ma pozýval na rôzne langusty, rybacie špeciality a morské príšery. Spomínam si, že mojej dcére Rebeke sa to príliš nepozdávalo. Za najstrašnejšie považovala, keď nám raz ponúkol takmer surové mäso, ktoré iba trochu zohrial v rúre, a keď ho porcioval, striekala krv. Mal som pocit, že Francúzi sú ľudožrúti, ale chutilo to dobre. Na konkrétnu reštauráciu si v Paríži nespomeniem, jedol som tam dobré veci, ale úprimne poviem, stravovať sa iba po francúzsky, to by som asi nechcel.“ (bd)